Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 150 bajtov ,  pred 10 rokmi
Židovská otázka
d (Zmenená úroveň ochrany „Jozef Tiso“: myslím, že zámek na neurčito není nutný... měním to na 1 týden - přece jen toho vandalismu tolik nebylo ([edit=autoconfirmed] (vyprší o 21:17, 11. marec 2010 (UTC)) [move=autoconfirmed] (vyprší)
(Židovská otázka)
 
=== Židovská otázka ===
Obvinenie, že pán prezident ľahkomyseľne, neuvážlivo a sám vydal Židov Hitlerovi je blud a neobstojí ani pred pozemským a ani pred Božím súdom. Vzťah prezidenta Tisa k Židovskému kódexu, popisuje vo svojich spomienkach Ľ. Tatran, ktorý píše, citujem: „Keď do učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou za prezidentom Tisom prišli predseda vlády prof. Tuka, a minister vnútra Mach, s návrhom aby podpísal vládne nariadenie o právnom postavení Židov, známe neskôr ako Židovský kódex, prezident priamo na mieste odmietol podpísať Židovský kódex, s tým, že navrhované opatrenia sú nehumánne. Vyjadril sa tiež, že súhlasí s oboma predstaviteľmi radikálneho krídla, že nie je v poriadku keď 4 % populácie majú v rukách skoro polovicu národného majetku, ale to ešte nie je dôvod na také zásahy do ich právneho postavenia ako vláda navrhuje.“
Autonómna vláda pod vedením J. Tisu okrem toho, že iniciovala hromadný odsun Čechov zo Slovenska, [[4. november|4. novembra]] 1938 vydala vládne nariadenie o tzv. postrku 7&nbsp;500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku. Po vyhlásení samostatnosti [[14. marec|14. marca]] 1939 po vzore Norimberských zákonov zaviedla i na Slovensku [[Antisemitizmus|protižidovské]] rasové zákonodarstvo<ref>E. Nižňanský, ''Holokaust na Slovensku, 1-5.'' Bratislava: NMS/ZNO, 2001-2004</ref>. 9. septembra 1941 vyšlo Nariadenie č. 105 o právnom postavení Židov<ref>[http://sk.wikisource.org/wiki/Nariadenie_o_pr%C3%A1vnom_postaven%C3%AD_%C5%BDidov Nariadenie o právnom postavení Židov] In: Zvesti Ministerstva školstva a národnej osvety, Ročník IV. zo dňa 15. septembra 1941</ref>.
 
Navyše v knihe Proces s Dr. Tisom obhajoba jasne dokázala, že plán prijať Židovský kódex a vysťahovať Židov do Poľska na práce vôbec nebol prezidentovým plánom ale Tukovou iniciatívou, samozrejme po Salzburskom diktáte boli právomoci prezidenta natoľko oslabené, že mu ostávalo len málo pák ako s Tukom bojovať. Avšak i tak sa nevzdal a využíval všetko čo mohol. Do zákona si presadil udeľovanie výnimiek Židom a udeľoval ich v hojnom počte, pričom vydal v prepočte 9 000 výnimiek, ktoré sa ale vzťahovali na celé židovské rodiny. Podľa obhajoby to bolo okolo 30 000 zachránených Židov, dokazovanie však nebolo súdom umožnené. Druhá vec je, že Dr. Tiso nemohol ani len tušiť, čo sa s našimi Židmi v koncentračných táboroch deje. Preto je jeho obviňovanie z antisemitizmu, či posielania Židov na smrť pritiahnuté za vlasy. Nuž ako možno niekoho odsúdiť za niečo o čom nemohol vedieť, proti čomu vystupoval a do poslednej chvíle sa snažil o možnosť udeľovať výnimky.V marci 1942 síce začali deportáie židov, no hneď, ako sa pán prezident dozvedel správu o tom, že tábory niesú pracovné, ale likvidačné, v októbri 1942, deportácie zastavil.Obnovené boli až v roku 1945, keď po potlačení SNP na Slovensku už vladli nemci..
Prezident J. Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov<ref>[http://sk.wikisource.org/wiki/%C3%9Astavn%C3%BD_z%C3%A1kon_zo_d%C5%88a_15._m%C3%A1ja_1942_o_vys%C5%A5ahovan%C3%AD_%C5%BDidov Ústavný zákon zo dňa 15. mája 1942 o vysťahovaní Židov]</ref>, ktorý štvrť roka po začatí spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „pracovných“ táborov. Okolo 1 000 osobám podpísal prezidentskú výnimku spod protižidovského zákona.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky">Kováčová, V. [http://www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Dr._Jozef_Tiso_a_Zidia.pdf ''Dr. Jozef Tiso a riešenie židovskej otázky na Slovensku.''] Múzeum SNP, Banská Bystrica, s. 5</ref>
 
[[Deportácia]] Židov zo Slovenska začala v marci [[1942]]. [[25. marec|25. marca]] 1942 odišiel z [[Poprad]]u prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|koncentračného tábora Osvienčim]]. Vyvážanie Židov do koncentračných táborov pokračovalo až do [[20. november|20. novembra]] 1942. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali celkovo 57&nbsp;628 slovenských Židov, z ktorých podľa dostupných údajov prežilo len 280 až 800 osôb.
 
Napriek snahe niektorých slovenských predstaviteľov (A. Mach 8. 2. 1943: ''Príde marec, príde apríl a pôjdu transporty!'') a vďaka protestnej Nóte Svätej stolice z [[5. máj]]a 1943 a celkovej nepopularite transportov medzi obyvateľstvom<ref name="Hradská K.">Hradská K.: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999. s. ?</ref> aj v Slovenskom sneme<ref name="Hradská K.">Hradská K.: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999. s. ?</ref> sa deportácie zo Slovenska zastavili až do októbra 1944. Tiso voči Židom vystupoval rovnako agresívne ako i predstavitelia radikálneho krídla HSĽS. Ak aj mal miernejší názor, čomu nasvedčujú viaceré svedectvá, nedal smerom k verejnosti o tom žiadny signál.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky"/>
 
Znova začali v októbri [[1944]] po tom, čo bolo Slovensko obsadené Nemcami a bolo potlačené [[Slovenské národné povstanie]] a keď sa [[červená armáda]] prebila k slovenskej hranici. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie bolo deportovaných 13&nbsp;500 Židov a uväznených ďalších 5&nbsp;000.
 
=== Slovenské národné povstanie ===
Anonymný používateľ