Archaické obdobie (Grécko)

Archaickým obdobím v dejinách starovekého Grécka sa označuje obdobie 800 - 600 pred Kr. Nadväzuje na homérske obdobie (nazývané aj temné obdobie alebo geometrické obdobie), po ňom nasleduje klasické obdobie gréckych dejín. Archaické obdobie je charakterizované prudkým rozvojom poľnohospodárskej výroby (koncentrácia pôdy v rukách rodovej aristokracie) a zavádzaním pestovania nových plodín (vinič, olivovník). V dôsledku potreby kvalitných remeselných výrobkov (pracovné nástroje, keramika pre prepravu tovarov) sa rozvíja remeselná výroba a obchod.

V archaickom období sa rozvíjajú rôzne spoločensko-hospodárske a politické javy:

• vznik gréckych mestských štátov (gr. polis, mn. č. poleis);
• veľká grécka kolonizácia - osídľovanie území mimo materského Grécka;
• raná grécka tyranis - vznik monarchistických vlád, ktoré mali zabezpečiť presun politickej moci z rúk rodovej aristokracie do rúk remeselníkov a obchodníkov.

Najväčší rozvoj možno sledovať v oblastiach, ktoré neboli príliš zasiahnuté dórskou inváziou v Grécku Bolo to predovšetkým v strednom Grécku (Boiótia s centrami Téby a Delfy, Atika s centrom v Aténach), na ostrove Euboia (mesto Chalkis), na Korintskej šiji (Istmos - mestá Sikyón, Megara, Korint).

Okrem hospodárskeho a politického rozvoja možno sledovať rozvoj kultúry. Vzniká a rozvíja sa grécka filozofia, grécka literatúra (historický epos - prvý krát sú písomne zaznamenané Homérove eposy Ílias a Odyssea; epika - Sapfó, Tyrtaios), začína sa rozvíjať dráma. Prudký rozvoj zaznamenáva aj grécke umenie - architektúra, sochárstvo.

Pozri aj: Dejiny Grécka