Ludwig van Beethoven: Rozdiel medzi revíziami

== Život ==
=== Rodina ===
Ludwig je kokot pochádza z chudobnej rodiny, ktorej predkovia ([[roľník|roľníci]]
Ludwig je kokot pochádza z chudobnej rodiny, ktorej predkovia ([[roľník|roľníci]] a [[Remeselník|remeselníci]]) pochádzali z [[Flámsko|flámskeho]] [[Mechelen]]u. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, ale naznačuje odkiaľ pochádza jeho rodina (v preklade približne „z repového dvora“). Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig van Beethoven, bol zamestnaný ako hudobník u [[Kolín nad Rýnom|kolínskeho]] [[Arcibiskup|arcibiskupa]] ([[Knieža|kniežaťa]]), kde mal na starosti orchester. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr [[Spev|spevák]]. Dňa 16. (alebo 17.) decembra 1770 prišiel na svet v [[Beethovenov rodný dom|Bonngasse 18]] syn, ktorý bol pokrstený 17. decembra a dostal meno Ludwig po starom otcovi.
 
Otcovi Ludwiga van Beethovena imponoval mladý [[Wolfgang Amadeus Mozart]], ktorý sa už ako šesťročný preslávil ako skladateľ. S cieľom vychovať z neho podobné [[zázračné dieťa]] učil otec syna hru na husliach a klavíri. Tento prísný postoj otca narušoval vývoj chlapca, ktorého budili o polnoci z dôvodu cvičenia na klavíri. V škole bol často unavený a nemohol sa sústrediť.
 
Jeho život nebol ľahký, otec bol alkoholik, matka bola často chorá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja.
 
Veľmi skoro slúžil Ludwig van Beethoven ako druhý dvorný organista u panovníka, začo dostával pravidelný plat. Ako trinásťročný hral na [[Čembalo|čembale]] a [[Viola (hudobný nástroj)|viole]] v kniežacom orchestri a komponoval komornú hudbu.
 
=== Štúdium ===
[[Obrázok:Beethoven Hammerklavier.jpg|náhľad|200px|vľavo|Sonáta pre kladivkový klavir]]
Aby rozšíril svoje vzdelanie, cestuje Ludwig van Beethoven v roku [[1787]] do Viedne, aby sa stal žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Ďalší skladatelia, medzi inými [[Joseph Haydn]], vytvorili vtedy z hlavného mesta rakúskeho arcivojvodstva hudobné centrum Európy.
 
Štúdium u Mozarta sa ale nerealizovalo. Jednak bol Mozart očividne zamestnaný prácou na vlastných dielach a mal aj iné starosti, kvôli čomu neprejavil záujem. Ale aj Beethoven sa už po dvoch týždňoch musel vrátiť domov, pretože jeho matka ťažko ochorela a krátko po návrate Beethovena do Bonnu zomrela.
V roku [[1789]] začal Beethoven štúdium na univerzite v Bonne; rýchlo sa dostal do kontaktu s myšlienkami [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Jeho nadšenie pre revolučné myšlienky sa prejavilo v jeho neskorších dielach, ktorých témou sa stala [[sloboda]] a [[ľudskosť]], zvlášť v jeho jedinej opere [[Fidelio]].
 
Ludwig van Beethoven vo veku 22-rokov podnikol druhú štúdijnú cestu do Viedne, z ktorej sa roku [[1792]] už nevrátil do Bonnu. Mozart už zomrel, ale [[Joseph Haydn]] a [[Antonio Salieri]] dávali Beethovenovi hodiny kompozície.
 
Prvé koncertné turné mimo Viedne podniká roku [[1796]]. Cestuje do [[Praha|Prahy]], [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Berlín]]a. Skladateľskej činnosti sa venoval už v Bonne, ale svoje skladby čísloval až od troch klavírnych trií, ktoré boli vytlačené vo Viedni roku [[1795]].
 
=== Beethoveen ako klavírny virtuóz ===
Beethoven sa rýchlo preslávil so svojou [[Komorná hudba|komornou hudbou]], ktorú označovali ako úplne novú a modernú. Ďalej sa preslávil aj ako klavírny virtuóz a majster [[Improvizovaná hudba|improvizácie]]. Raz sa mu stalo, že klavír bol rozladený o jeden poltón hlbšie. Keďže nebolo času na nastavenie klavíra, zahral svoj c-durový koncert (Prvý klavírný koncert op. 15) bez okolkov v cis-dure.
 
Vo veku 29 rokov začal skladať Beethoven [[1. symfónia (Beethoven)|1. symfóniu]], ktorú dokončil začiatkom ďalšieho roku. Premiéra dňa [[2. apríl]]a [[1799]] mala veľký úspech.
 
=== Otoskleróza ===
Vo veku 30 rokov sa u Beethovena prejavili prvé známky [[Otoskleróza|otosklerózy]], jeho stav sa neustále zhoršoval. Na vyrovnanie straty sluchu nechal do klavíra zabudovať až štyri struny. V roku [[1819]] Beethoven úplne ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent orchestra.
 
Počas kúpeľného pobytu, z ktorého načerpal optimizmus, napísal priateľovi „Chcem osudu siahnuť do papule, celkom ma zdolať sa mu určite nepodarí“ a zložil [[2. symfónia (Beethoven)|2. symfóniu]], ktorá vśak nemala veľký úspech. Po zhoršení sluchovej poruchy, spojenej s trýznivým [[tinnitus|ušným šumom]], napísal v zúfalom stave v roku [[1802]] „[[Heiligenstadt|Heiligenstadtský testament]]“ (Heiligenstadt je dnes mestská časť severozápadnej Viedne), v ktorom odhaľuje svoje najvnútornejšie pocity v tomto období života.
 
Počas Beethovenovho života sa nevedelo prečo ohluchol. On sám požiadal, aby bola po smrti urobená pitva, ktorá by ukázala, čo bolo príčinou smrti. Avšak nič nenašli. Dnes sú na svete dôkazy prečo bol Beethoven hluchý a prečo bol tak náladový, zlostný až nepríčetný. V jeho vlasoch(prameni), ktoré mu po smrti na pamiatku odstrihol jeho priateľ vedci dnešnej doby našli až 102 násobok optimálnej hodnoty olova, čo zapríčinilo všetky jeho problémy. <!----------Predpokladá sa, že mal vysoké hodnoty olova vďaka kúpeľom v prameňoch, ktoré obľuboval.---------->
 
=== Eroica a Fidelio ===
V [[3. symfónia (Beethoven)|3. symfónii]] našiel Beethoven svoju podobu veľkej symfónie. Pôvodne mala názov „Sinfonia grande, intitolata Bonaparte“ (Veľká symfónia, titulovaná Bonaparte) podľa [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], ale keď sa dozvedel, že
[[18. mája]] [[1804]] sa nechal korunovať cisárskou korunou, vymazal vo veľkej zúrivosti jeho meno z titulnej strany. Nový nadpis bol „Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého muža“, dnes je známa pod talianskym titulom ''Eroica''. Premiéru mala v auguste [[1804]] vo viedenskom paláci kniežaťa [[Lobkowicz]]a, jemu patrí aj venovanie.
 
V roku [[1805]] mala premiéru Beethovenova jediná opera [[Fidelio]]. Bola viackrát prepracovaná, tak ako aj iné diela, pôvodný názov bol „Leonóra“.
 
V prvom desaťročí [[19. storočia]] sa stal Beethoven jedným z najpopulárnejšich hudobníkov Európy. Žil v novej rakúskej cisárskej ríši (vznik 1804), hnevalo ho, že [[Gioacchino Rossini]] so svojími operami bol ešte populárnejší. Jeho symfónie napísané v revolučnom duchu sa stali trvalou súčasťou repertoára orchestrálnych koncertov.
 
=== Symfónie č. 5 c-mol, č. 6 F-dur a č.7 A-dur ===
[[Symfónia č. 5 (Beethoven)|5. symfónia]] bola v minulosti nazývaná „Osudová“, symfónia vznikla v ťažkej fáze života skladateľa (k štyrom slávnym úvodným tónom Beethoven vraj povedal: „Takto búcha osud na bránu“, no medzičasom sa dokázalo, že to bol neskorší opis). Dňa 22. decembra [[1808]] bola premiéra spolu s [[6. symfónia (Beethoven)|6. symfóniou]] (Pastorálna), so štvrtým klavírnym koncertom a časťami omše C-dur. Pastorálna symfónia nie je v pôvodnom zmysle programová hudba, ako sa často nesprávne označuje, ale podľa vyjadrenia Beethovena „Viac citové vyjadrenie ako maľba“. Tým symfónia zostáva na pôde klasiky a nie je prípravou alebo miľnikom k [[Symfonická báseň|symfonickým básniam]] romantiky. [[Franz Liszt]], ktorý zložil prvé symfonické básne, sa odvolával pri vzniku nového žánru skôr na operné predohry (ouvertúry) Beethovena, menovite ''Coriolan'' alebo ''Kráľ Štefan''.
 
Dňa [[8. decembra]] [[1813]] bola premiéra [[7. symfonia (Beethoven)|7. symfónie]] a mala obrovský úspech. [[Richard Wagner]] ju o 30 rokov neskôr chválil ako „apoteózu tanca“.
 
Počas [[Viedenský kongres|viedenského kongresu]] zistil Beethoven, že toto stretnutie panovníkov Európy vedie len k ďalšiemu útlaku. Vážil si humanistické a duševné hodnoty človeka. V mladosti bol nadšený [[Friedrich Schiller|Schillerom]], neskôr sa viac obracal ku [[Johann Wolfgang von Goethe|Goethemu]], s ktorým viedol korešpondenciu. Zhudobnil viacero diel Goetheho, môžme menovať hudbu k dráme [[Egmont (Goethe)|Egmont]].
 
=== Hluchota a 1. symfónia ===
[[Obrázok:Beethoven-MissaSolemnis-manuscript.jpg|200px|vľavo|náhľad|[[Missa solemnis]], originálny rukopis]]
Po smrti brata v roku [[1775]] si zobral Beethoven jeho syna Karla k sebe. Skoro však vysvitlo, že vzťah Beethovena k synovcovi nie je dobrý. Beethoven vyvinul na mladého muža so svojimi vysokými a aj prehnanými morálnymi požiadavkami taký vysoký tlak, že sa Karl pokúsil o samovraždu. Síce sa nepodarila, ale pre skladateľa to bolo veľká záťaž, veď pokus o samovraždu bol vtedy trestný.
 
Napriek (alebo možno práve kvôli) týmto veľkým súkromným problémom zložil Beethoven v tomto čase svoje najdôležitejšie diela, okrem iného omšu [[Missa solemnis]] (mala premiéru v [[Preßburg]]u v [[Dóm svätého Martina|Dóme svätého Martina]] v roku [[1822]]), ktorá vo svojej veľkosti a kráse nič neprezrádza o dezolátnom okolí umelca.
 
O rok neskôr ukončil [[1. symfónia (Beethoven)|9. symfóniu]]. Posledný odsek s chórovým finále na Schillerovu „[[Óda na radosť]]“ veľmi prispel k popularite tohto diela. Prvé tri odseky s ich grandióznou architektúrou, inštrumentalizáciou a spracovaním témy boli smerodajné pre symfonikov romantiky až po [[Gustav Mahler|Gustava Mahlera]]. Premiéra [[1. symfónia (Beethoven)|9. symfónie]] spolu s časťami omše Missa solemnis bola [[8. mája]] [[1824]]. Beethoven chcel, keďže nemohol viesť sám toto predstavenie, podporiť dirigenta udávaním tempa, orchester mal pokyn, aby si to nevšímal.
 
Beethoven zomrel v roku [[1827]] vo Viedni na následky chronickej otravy olovom, ktoré pochádzalo pravdepodobne z pančovaného vína. Na pohrebe sa zúčastnilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Armáda musela zabezpečiť poriadok. Je pochovaný na viedenskom cintoríne [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Zentralfriedhof]].
 
=== Vzťah k Slovensku ===
Beethoven mal blízke vzťahy aj k Slovensku, najmä odvtedy, čo sa bližšie spriatelil v roku [[1800]] s rodinou grófa [[Brunsvik|Brunsvika]] a navštevoval ho v jeho [[Dolnokrupský kaštieľ|kaštieli]] v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]]. Koncertoval aj v [[Bratislava|Bratislave]] či [[Hlohovec|Hlohovci]].
 
== Diela ==
Anonymný používateľ