|
'''Kartágo''' leží na severnom pobreží Stredozemného mora - dnešné Tunisko ako predmestie hlavného mesta Tunis. Kartágo sa rozprestieralo na východnom brehu jazera Tunis.
== História ==
[[Súbor:Thermes.jpg|thumb|right|Nakres pôvodných kúpeľov]]
[[Súbor:Kupele.jpg|thumb|right|Dnešné kúpele]]
[[Súbor:Stlpy.jpg|thumb|right|Stĺpy vysoké 30 metrov uprostred ruín]]
Kartágo bolo staroveké, pôvodne [[feničania|fenické]] mesto, založené vysťahovalcami z [[Tyros|Týru]] v roku [[814 pred Kr.]]. Mesto sa rozkladalo na severnom pobreží [[Afrika|Afriky]] na dnešnom území [[Tunisko|Tuniska]]. Patrilo k obchodným mestám fenického typu.
V rokoch 500-300 pred Kr. viedlo časté vojny s [[Staroveké Grécko|Grékmi]] žijúcimi v osadách na Sicílii. Tu narazili Kartáginci aj na Rimanov, s ktorými neskôr viedli tri [[púnske vojny]].
naco to citate vi kokoti
=== Púnske vojny ===
[[Prvá púnska vojna]] (264 pred Kr. - 241 pred Kr.) vypukla kvôli nadvláde nad Stredozemným morom a nad Sicíliou, na ktorej sa pestovalo množstvo obilia. Rimania porazili Kartágo a tým získali aj vplyv nad Sicíliou1 - dovtedajšou najväčšou obilnicou. Kartágo sa teda zameralo na iné územie. V Hispánii (dnešné Španielsko) si vytvorilo provinciu Nové Kartágo. Táto oblasť bola veľmi bohatá na striebro. Mohlo tak vyrovnať vojnové reparácie, čo sa stalo opäť tŕňom v oku Rimanov.
[[Druhá púnska vojna]] (218 pred Kr. - 202 pred Kr.) Príčinou vojny boli udalosti v meste Sagunto, ktorého časť obyvaťeľstva utiekla z mesta a požiadala o pomoc Hannibala. Súčasťou 2. púnskej vojny bol prechod Hannibalovho vojska so slonmi cez Alpy až sa objavil pred Rímom a tým prekvapil Rimanov. Aj keď po prechode bola Hannibalova armáda zdecimovaná a sám prišiel o oko, našiel podporu miestnych kmeňov a po zrážke a rozprášení nepripravenej rímskej armády sa dostal až k Rímu. Ten však nikdy nedobyl. Rím však zmenil taktiku a vylodil sa v Afrike. Preto sa Hannibal musel vrátiť do Afriky a aj túto vojnu prehral. Kartáginci boli nútení podpísať mier, v ktorom sa zaviazali že budú platiť Rímu reparácie, že nebudú mať bojové loďstvo (len 10 obranných resp. strážnych lodí), všetky kolónie prepadli v prospech Ríma (v Španielsku, na Sardínii a Sicílii) a Kartágo nesmelo začať vojnu.
[[Tretia púnska vojna]] (149 pred Kr. - 146 pred Kr.). Rím podplatil Numidského kráľa Masinissa, aby vyprovokoval vojnu s Kartágom. V predchádzajúcich vojnách a v následnom uzavretí mieru si Rimania vynútili požiadavku, aby Kartáginci mohli viesť vojnu len s ich súhlasom.
Kartágo nezaútočilo v skutočnosti a ani nezačalo vojnu ako prvé, len odpovedalo na pohraničné provokácie kráľa Masiinisa. Urobili tak, bez súhlasu Ríma. Ten ako arbiter zasiahol pod zámienkou porušenia mierovej zmluvy a opäť vyhral.
Už však dávno predtým sa aj senátor Cato po každej svojej reči vyjadroval: "Kartágo musí byť zničené!" Po tretej púnskej vojne bolo Kartágo roku 146 pred Kr. zrovnané so zemou, vypálené a pôda, kde predtým stálo, bola zoraná a posolená na znak toho, že tam nemá nikdy viac stáť mesto. No i napriek tomu tam okolo roku 50 pred Kr. začal sám Július Cézar s osídľovaním.
=== Provincia Africa ===
V roku [[44 pred Kr.]] bola na podnet Gaia Iulia Ceasara založená Colonia lulia Concordia Carthago. V 1. storočí sa Kartágo stalo hlavným mestom novovybudovanej rímskej provincie [[Africa]]. V roku [[429]] bolo mesto dobyté východogermánskym kmeňom [[Vandali|Vandalov]] a v roku [[698]] Arabmi.
== Súčasnosť ==
| 