Space Shuttle Solid Rocket Booster: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
d g
Riadok 1:
[[ImageSúbor:STS-114 booster recovery.jpg|right|thumb|230px|Motor SRB po vytiahnutí z mora pri misii [[STS-114]]]]
'''Space Shuttle Solid Rocket Booster''' je druh [[solid rocket booster]]a (skr. '''SRB'''). Sú to štartovacie motory [[space Shuttle|amerického raketoplánu]]. Ich úlohou je udeliť raketoplánu počiatočný impulz pri štarte. Jedná sa o dva identické motory na pevné pohonné hmoty, ktoré sa pripájajú k hlavnej palivovej nádrži [[Space Shuttle External Tank|External Tank]] a oddeľujú sa od nej približne 2 minúty po štarte vo výške asi 45 kilometrov. Podobne, ako [[družicový stupeň raketoplánu|družicový stupeň]], aj motory SRB sú znovu použiteľné. Obidva motory spoločne poskytujú 71,4% vztlaku pri štarte a v priebehu prvej fázy výstupu.
 
Riadok 5:
 
== Vývoj ==
Štartovacie stupne a ich motory vyvinula a vyrába firma Thiokol (teraz [[Morton Thiokol]], súčasť koncernu Alliant Techsystems, Inc.), [[Brigham City]], [[Utah]] ([[USA]]). Prvé návrhy konštrukcie raketoplánu počítali s družicovým a štartovacím stupňom. Z finančných dôvodov však bol tento návrh zmenený a štartovací stupeň nahradili dva motory na tuhé pohonné látky. Technické požiadavky na realizáciu SRB napísalo v roku [[1973]] [[Marshallove výskumné stredisko]] [[NASA]]. Z [[ekonomika|ekonomických]] dôvodov bolo potrebné, aby motor bol niekoľkonásobne použiteľný. Z tohoto dôvodu bolo rozhodnuté, že po oddelení motorov od ET a ukončení ich funkcie budú motory pristávať za pomoci [[padák]]ov na [[more|morskú]] hladinu, aby mohli byť vytiahnuté a pripravované na nové použitie.
 
== Popis motora ==
Každý zo štartovacích stupňov SRB (Solid Rocket Booster) má dĺžku 45,46 m, priemer 3,8 m a vzletovú hmotnosť 590 ton (prázdna hmotnosť 87 ton). Pôvodný návrh obmedzoval priemer motora na 3,66 metra.
 
Motor SRB z väčšej časti tvorí [[raketový motor]] SRM (Solid Rocket Motor) spaľujúci tuhé pohonné látky (zmes tvorenú 12,04  % [[polybutadienakrylát]]u, 16,00  % práškového [[hliník]]a a 69,6  % [[chloristan amónny|chloristanu amónneho]]; ďalej potom 0,40  % [[oxid železitý|oxidu železitého]] ako [[katalyzátor]]a a 1,96  % epoxidového vytvrdzovača). Po zážihu už nie je možné horenie tohoto paliva zastaviť. Ťah motora je ovládateľný vďaka tvaru zrna pohonnej látky, ktorý zaisťuje maximálny ťah pri štarte. V čase približne T+50 sekúnd sa ťah znižuje asi o tretinu, aby nedošlo k preťaženiu lode v čase maximálneho aerodynamického namáhania. Potom začne ťah opäť stúpať. Pohonná hmota môže horieť pri vonkajšej teplote medzi 4-32  °C, s optimom pri 15,5  °C. Prázdna hmotnosť SRM je 67.5 tony.
 
Stavebne sa motory skladajú z piatich segmentov, ktoré sú zostavované dohromady v raketovej montážnej hale [[Vehicle Assembly Building]]. Medzi segmentami sú tesniace krúžky. Pôvodne boli používané 2 tesniace krúžky, po [[STS-51-L|havárii Challengera]] sa začali používať tri. Práve netesnosť týchto krúžkov spôsobila haváriu. Horný segment obsahuje iniciačnú a zážihovú zložku, k spodnému je pripojená vychyľovateľná [[ablácia|ablatívne]] chladená expanzná tryska (expanzný pomer 1:11,3, vychyľovateľnosť 8°°). Hmotnosť trysky je 10,8 ton. Doba činnosti motorov SRB, pevne daná množstvom pohonnej látky, je približne 120 sekúnd. Každý z motorov SRB v okamžiku vzletu raketoplánu vyvíja ťah 11,8 [[Newton|MN]]. Prierez stredového kanálu palivového zrna má tvar jedenásťcípej hviezdy; po ohorení cípov, zhruba v T +50 s po štarte, sa ťah motoru samovoľne znižuje.
 
Na povrchu spaľovacej komory SRM sú lineárne nálože, ktoré sú v prípade havárie raketoplánu počas štartu odpálené, spaľovaciu komoru rozpolia a tým ukončia činnosť motora, aby nedopadol na obývané miesta.
Riadok 27:
Po dokončení práce SRM vo výške 45 km sa výbušnými skrutkami oddelia spoje s nádržou ET a zapália sa dve štvorice pomocných raketových motorov, ktoré SRB vzdialia do bezpečnej vzdialenosti od raketoplánu. SRB [[zotrvačnosť]]ou vystúpajú do výšky okolo 66 km. Potom sa [[voľný pád|voľným pádom]] vracajú na zem. Približne 225 s po oddelení od ET vo výške 4,8 km na povel barorelé sa odhodí predný aerodynamický kryt a vypustí sa výtažný a potom aj stabilizačný padák s priemerom 16,6 m. Vo výške 1,8 km sa odhodí stabilizačný padák a otvoria sa tri hlavné padáky, každý s priemerom 41,5 m. Tie zaistia pristátie SRB rýchlosťou 25 m/s, približne 260 km od miesta štartu. [[Vzduch]] vo vnútri spaľovacej komory zaistí, že sa nepotopia. Potom sú odvlečené záchrannými loďami do [[Port Canaveral]] a predané na demontáž a opätovné naplnenie tuhými pohonnými látkami. Motor má plánovanú životnosť 20 štartov, jeho padákový systém iba 10.
 
[[ObrázokSúbor:Challenger STS 51 L launch.JPG|right|thumb|Štart raketoplánu Challenger STS-51-L. Zreteľne je vidieť obláčik spalín z netesnosti spojov motora.]]
== Havária raketoplánu Challenger ==
{{hlavný článok|Havária raketoplánu Challenger}}
Chyba na tesnení medzi segmentami SRB bola príčinou havárie [[Challenger (raketoplán)|raketoplánu Chalenger]]. Spoje mezi segmentmi musia zaistiť tesnosť proti prenikaniu rozžeravených spalín. Sú dvoch typov: stále, ktoré sú kompletované už vo výrobnom závode a prevádzkové, kompletované až na kozmodróme. Spoj je tesnený dvakrát: vnútorná tepelná izolácia je zaliata špeciálnym tmelom a plášť má osobitný spoj. Dolná časť prevádzkového spoja má na priereze tvar písmena U, do ktorého zapadá vrchná časť v tvare I. Vo vnútri spoja na strane bližšej k palivu sú obe časti tesnené dvojicou [[o-krúžok|o-krúžkov]] s priemerom 3,66 m a s hrúbkou 6,4 mm. Pri návrhu konštruktéri predpokladali, že tlakom plynov bude vnútorné rameno spodnej časti U pritláčané k zapadajúcej časti vrchného segmentu. V praxi sa ale ukázalo, že viac sa rozpína slabšia zapadajúca vrchná časť. Tesnenie, pôvodne navrhnuté na zaťaženie tlaoem, muselo teda vyrovnávať naopak rozpínanie. Materiál tesniacich krúžkov ale nebol schopný dostatočne rýchlo reagovať pri nízkých teplotách. To sa stalo práve pri tragickom poslednom štarte Chalengera, ktorý prebehol pri mrazoch -14 °C. Tesniace krúžky pri tejto teplote nevyrovnali rozpínanie obalu a nezadržali tlak plynov, ktoré prenikli izolačným tmelom. Unikajúce spaliny postupne prepálili spoj medzi SRB a hlavnou palivovou nádržou ET. Motor SRB visiaci voľne na hornom spoji narazil špicou do hlavnej palivovej nádrže a rozrazil ju. Z nádrže začal vytekať vodík a kyslík, ktorý sa okamžite vznietil. 73 sekúnd po štarte raketoplán explodoval. Zahynulo všetkých sedem [[astronaut]]ov na palube.
 
=== Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti SRB ===
Riadok 61:
[[fr:Propulseur d'appoint à poudre de la navette spatiale américaine]]
[[it:Space Shuttle Solid Rocket Booster]]
[[ja:スペース・シャトル固体燃料補助ロケット]]
[[pl:Rakieta dodatkowa na paliwo stałe]]
[[ru:Боковой ускоритель МТКК Спейс шаттл]]