Verzia z 20:56, 19. marec 2010 upraviť GhalyBot (diskusia \| príspevky) Boti 2 166 editací d robot Pridal: arz:اناكسيماندر ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:07, 20. marec 2010 upraviť vrátiť MichalT (diskusia \| príspevky) 6 976 editací -EA, pozri "Verzia zo dňa a času 20:12, 4. január 2007" Ďalšia úprava →
Riadok 15: \|Podpis = }} '''Anaximandros''' (* asi [[610 pred Kr.]] – † asi [[546 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko\|starogrécky]] [[filozof]], žiak [[Táles\|Tálesa z Milétu]] často pokladaný za otca astronómie. Vypracoval prvú známu kozmológiu, v ktorej jasnejšie formuloval geocentrickú predstavu. Zem opisuje ako chladné tuhé teleso obklopené svetelnými nebeskými telesami. Po zistení rotácie oblohy okolo [[Polárka\|Polárky]] zaviedol predstavu "otáčajúcich sa nebeských sfér", ktorá pretrvala až do [[Johannes Kepler\|Keplerových]] čias. Prvý začal používať v Grécku gnómon, utvoril [[slnečné hodiny]], model oblohy a mapu sveta (glóbus oblohy). Bol najhlbším mysliteľom [[Milétska škola\|milétskej školy]], ''„lebo svojím výkladom o [[apeiron\|apeire]] už aspoň naznačil osobitosť filozofického skúmania sveta“''. Apeiron (čiže neobmedzeno) považoval za počiatok ([[arché]]) všetkého; z apeironu sa podľa Anaximandra postupne vylučovali protiklady (teplo a chlad, vlhko a sucho); z ich vzájomného pôsobenia sa vyvinulo existujúce usporiadanie sveta. K prírodným zmenám dochádza v dôsledku boja protikladov. Človek sa vyvinul zo živočíchov iného druhu. Zem je tvaru valca a voľne sa vznáša uprostred vesmíru.

Anaximandros: Rozdiel medzi revíziami