'''Paul Hindemith''' (* [[16. november]] [[1895]], [[Hanau]] - † [[28. december]] [[1963]], [[Frankfurt nad Mohanom]]) bol nemecký [[violista]], [[dirigent]] a [[hudobný skladateľ]]. Patril medzi popredných skladateľov avantgardnej hudby prvej polovice 20. storočia.
Bol všestranným hudobníkom, ktorému sa v 20. a 30. rokoch v Nemecku málokto vyrovnal. Hral aj na violu v svetoznámom Amarovom kvartete, ktoré sa špecializovalo na uvádzanie súčasnej hudby. Vynikal aj ako dirigent. Hindemith mal pohnutý osud. Hoci pôsobil v [[Berlín]]e, v polovici 30. rokov sa naňho sústredili útoky nacistického režimu. Novému režimu prekážala aj jeho spolupráca s [[Bertolt Brecht|Brechtom]]. Preto musel skladateľ odísť do [[Turecko|Turecka]], kam ho pozvali na organizovanie hudobného života. Roku [[1940]] sa usadil v [[USA]], kde pôsobil ako profesor skladby na Yaleovej univerzite, neskôr na Harvardskej univerzite. Po vojne sa presťahoval do [[Zürich]]u, kde žil do konca života.
Jeho skladby boli často inšpirované [[džez]]om - ''Ragtime, Shimmy, Boston'', ale verejnosť šokovali najmä jeho operné jednoaktovky - ''Vrah, Nádej žien, Nuš-Nuši, Svätá Zuzana''. Autor sa tiež zameral na obnovu predklasických hudobných foriem - [[toccata|toccaty]] či [[fúga|fúgy]]. Medzi jeho významné diela patrí aj cyklus 15 piesní ''Život Márie''. V opere ''Maliar Mathis'' z rokov [[1934]]-[[1935]] zaujal stanovisko k protiumeleckému nacistickému režimu. Ďalšou jeho operou je ''Harmónia svetla'', ktorej ústrednou postavou je astronóm [[Kepler]]. Hindemith vytvoril rad ''Komorných skladieb'', ktoré iba čísloval. Tento významný nemecký skladateľ komponoval aj koncerty rôzneho zamerania. Je autorom mnohých známych skladieb pre [[Viola (hudobný nástroj)|violu]].
