Svor (hornina): Rozdiel medzi revíziami

'''Svor''' je [[premenená hornina]], ktorá sa tvorí pri strednom stupni [[regionálna metamorfóza|regionálnej]] [[metamorfóza (geológia)|premeny]] hornín. Niekedy tiež označovaný ako sľudnato-kremenná [[kryštalická bridlica|bridlica]]<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004;, ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Patrí do nižšej časti [[amfibolitová fácia|amfibolitovej fácie]]. Je zaraďovaný medzi [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]].

Svor sa tvorí pri stredných až vyšších [[tlak]]och a teplotách, hlavne z [[pelit]]ických - [[íl]]ových ale aj [[piesok|piesčitých]] sedimentov, hlavne pri orogénnej, [[regionálna metamorfóza|regionálnej metamorfóze]]. Niektoré svory tiež môžu vznikať [[retrográdna metamorfóza|retrográdnou premenou]]<ref name="geology.cz">[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl{{Citácia http://www.geology.cz]elektronického prístup 19.8.2008</ref> ([[diaftoréza|diaftorézou]] rúl). Svory v prírode plynule prechádzajú do geneticky podobných hornín ako sú slabšie metamorfované svorové [[fylit]]y, ktoré sú jemnozrnnejšie, s mikrošupinkovitým [[sericit]]om, alebo sa prestupujú s viac metamorfovanými svorovými [[rula]]mi, ktoré majú hrubšiu zrnitosť a vyšší obsah [[skupina živca|živcov]], ktoré sú navyše viac bázické<ref name="geology.cz"/>.dokumentu

Sú to strednozrnné alebo hrubozrnnné horniny, v ktorých možno okom dobre rozoznať [[sľuda|sľudy]], hlavne [[muskovit]], menej [[biotit]] a tiež [[kremeň]]. Podiel [[Skupina živca|živcov]], z ktorých prevažuje [[plagioklas]] (hlavne [[albit]]) je nízky a nezvykne presahovať 10%<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>. Z vedľajších minerálov je zastúpený aj [[amfibol]] a [[granát (nerast)|granát]]. Akcesorické minerály svorov sú hlavne [[turmalín]], [[apatit]], [[grafit]], [[chlorit]], rudy ([[magnetit]]) ai. Od rúl sa líšia nedostatkom živcov. Textúra býva rovnobežná i plástovitá. Štruktúra je zreteľne šupinatá. Odlučnosť svorov je dokonale bridličnatá, až doskovitá. Svory sú zväčša svetlo sfarbené, sivasté, žltkasté i zelenkasté ale i hnedočiene. Farba svorov závisí od prevládajúceho druhu [[Sľuda|sľudy]]. Podľa minerálneho zloženia sa rozoznávajú granátické, turmalinické, chloritické, grafitické, staurolitové a iné typy svorov<ref name="www.mineraly.sk">[http://www.mineraly.sk/{{Citácia http://www.mineraly.sk]elektronického prístup 19.8.2008</ref>.dokumentu

V [[Český masív|Českom masíve]] sa nachádza napríklad v [[Hrubý Jeseník|Hrubom Jeseníku]], ďalšie výskyty sú známe z [[Klínovec|Klínovca]], [[Domažlice|Domažlíc]], [[Kaplice|Kaplíc]] a celého [[moravikum|moravika]], hlavne okolo [[Vranov nad Dyjí|Vranova nad Dyjí]] v moravskej svorovej zóne<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh{{Citácia http://www.geologie.estranky.cz]elektronického prístup 19.8.2008</ref>.dokumentu

V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sa svory vyskytujú spolu s [[rula]]mi najmä v [[kryštalinikum|kryštaliniku]] [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohorí]] ako je [[Tribeč]], [[Považský Inovec]] (v severnom - seleckom bloku), [[Malé Karpaty]] (granátické a staurolitové) a v [[Tatry|Tatrách]]. Bežné sú tiež v kryštaliniku [[veporikum|veporika]]<ref name="www.mineraly.sk"/> hlavne v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]] a [[Kráľovoholské Tatry|Kráľovoholských Tatrách]]<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981;, ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š.'' Veda, Bratislava, s. 666</ref>.