Beatrix Aragónska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: hu:Aragóniai Beatrix magyar királyné |
d robot Pridal: sv:Beatrix av Neapel; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[
'''Beatrix Aragónska''' (* [[14. november]] [[1457]], [[Neapol]] - † [[13. október]] [[1508]]) bola aragónska princezná z rodu [[Anjuovci|Anjuovcov]], česká a uhorská kráľovná, dcéra neskoršieho neapolského kráľa [[Ferdinand I. (Neapol)|Ferdinanda I.]] zv. Ferrante a grófky [[Izabela z Chiaromonte|Isabelly della Chiaramonte]], prvá manželka uhorského kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] a druhá manželka českého a uhorského kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]].
Riadok 5:
Narodila sa na hrade [[Castel Nuovo (Neapol)|Castel Nuovo]], jednom z troch neapolských hradov. Jej otec, tyran a despota, bol nemanželským synom [[Alfonz V. (Aragónsko)|Alfonsa I.]] a neznámej ženy z Valencie. Beatrix bola vychovávaná v humanistickom prostredí neapolského dvora v kresťanskom duchu. Už od raného detstva ju jej otec plánoval vydať za niektorého z európskych panovníkov a preto i jej výchova bola cieľavedome zameraná k všestrannej príprave budúcej vladárky. Všeobecné a duchovné vzdelanie dopĺňalo utužovanie telesnej zdatnosti a umenie diplomacie.
Ako šesťročnú ju prvý raz vydali za o rok mladšieho bratranca Jána Marzana. Manželstvo, uzatvorené s cieľom majetkového prospechu, skončilo už o rok, keď Beatricin otec prepadol hrad svojho zaťa a dcéru odviedol späť. Zať so svojou rodinou skončili vo väzení.
== Manželkou Mateja Korvína ==
Riadok 15:
Beatrix s veľkou nevôľou znášala prítomnosť kráľovho ľavobočka na uhorskom dvore, zvlášť keď jeho matka, Barbora zo Steimu, prijala pozvanie k dvoru od Matejovej matky [[Alžbeta Siládiová|Alžbety Siládi]].
Ako kráľovná sa snažila aktívne zasahovať do politických záležitostí krajiny. Po manželovom boku sa zúčastnila jeho vpádu do Rakúska v roku 1477, v roku 1479 bola v [[Olomouc
Na sklonku života Mateja Korvína vyvrcholil jej konflikt s Jánom Korvínom v súvislosti s otázkou nástupníctva na uhorskom tróne. Absenciu legitímneho potomka a dediča riešil Matej Korvín ustanovením mimomanželského syna za svojho nástupcu. Toto rozhodnutie bolo iba vyvrcholením už roky pretrvávajúcich nezhôd medzi oboma manželmi. Beatrix sa nepodarilo presvedčiť Mateja aby zmenil svoje rozhodnutie.
Riadok 21:
== Po Korvínovej smrti ==
Po Korvínovej smrti (6.4.1490) sa rozpútal tuhý boj o svätoštefanskú korunu, do ktorého vstúpila i kráľovná-vdova Beatrix. Už 16. apríla dala zvolať zemský snem, od ktorého očakávala svoje zvolenie za uhorskú panovníčku. No o svätoštefanskú korunu okrem nej prejavili záujem i ďalší traja uchádzači: rímsky kráľ [[Maximilián I. Habsburský]], ktorý si nárokoval uhorský trón z titulu rodového dedičstva po predchádzajúcom kráľovi [[Ladislav Pohrobok|Ladislavovi V.]], poľský princ [[Ján Albrecht]], mladší brat českého kráľa Vladislava II. Jagelovského i samotný český panovník, ktorého vyhliadky na zisk svätoštefanskej koruny boli spomedzi všetkých uchádzačov najslabšie. V ústraní všetkých svoje ambície neskrýval i Ján Huňady, ktorého však z hry vyradila malá podpora medzi uhorskými magnátmi. 15.7.1490 mohli zástupcovia uhorských magnátov oznámiť, že v Budíne bol uhorským snemom za kráľa zvolený český kráľ Vladislav II.
Beatrix, ktorá si i po Korvínovej smrti udržala značný vplyv medzi uhorskými magnátmi, vymohla si od nich sľub, že ak sa sama nestane panovníčkou aspoň ju vydajú za novozvoleného uhorského kráľa. Vladislav sobáš, o príprave ktorého v čase svojej voľby nemal ani potuchy, spočiatku odmietal, napokon však podľahol nátlaku uhorských stavov a na manželstvo s Beatrix pristúpil. Podľa kanonického práva bolo však toto manželstvo od samého počiatku neplatné, pretože novomanžel bol v dobe sobáša stále ženatý so svojou prvou manželkou [[Barbora Hohenzollernská|Barborou Hohenzollernskou]].
Riadok 55:
[[nl:Beatrix van Napels]]
[[pl:Beatrycze Aragońska]]
[[sv:Beatrix av Neapel]]
| |||