Pyramide du Louvre: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 382 bajtov ,  pred 11 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: cs:Pyramida v Louvru)
{{Geo|48_51_39.07_N_2_20_8.92_E_region:FR|48° 51′ 39.07″ s.š., 2° 20′ 08.92″ v.d.}}
[[Súbor:Louvre 2007 02 24 c.jpg|thumb|Pyramide du Louvre (pohľad od Cour Napoleon)]]
'''Pyramide du Louvre''' (dosl. ''pyramída v Louvri'') je veľká sklenená pyramída, ktorá slúži ako hlavný vchod do [[musée du Louvre|múzea Louvre]] a stala sa jedným zo symbolov [[Paríž]]a a príkladom kvalitnej modernej architektúry. Na objednávku francúzskeho prezidenta [[François Mitterrand|Mitteranda]] ju naprojektoval v roku [[1989]] architekt [[Ieoh Ming Pei]]em z New Yorku.
 
== Architektúra ==
Stavba je postavená kompletne zo sklenených prvkov, dosahuje výšku 20,6 metrov a jej štvorcová podstava má dĺžku 35 metrov. Skladá sa z 603 kosoštvorcových a 70 trojuholníkových častí.
 
[[Pyramída]] a podzemné námestie pod ňou boli vytvorené z dôvodu viacerých problémov, ktorými trpel pôvodný hlavný vchod, ktorý už ďalej nezvládal enormné množstvo každodenných návštevníkov. Pyramída sa nachádza v centrálnom priestore átria, ktoré je tvorené štyrmi loďami samotného múzea. Kontrahujúca moderná architektúra a jej centrálne umiestnenie zdôrazňujú jej dôležitosť a nadradenosť, ktorá je potrebná pre čitateľnosť hlavného vstupu. Tvar pyramídy takisto nie je z hľadiska kompozície náhodný, jej hrany smerujú ako uhlopriečky do rohov átria a vrchol symbolizuje presný stred. Teraz návštevníci zostúpia pyramídou do priestranného námestia, ktoré teraz prepája všetky lode Louvru, a potom znovu vystúpia do hlavných budov. Niekoľko ďalších múzeí odkopírovalo tento koncept, medzi inými napríklad [[Múzeum vedy a priemyslu v Chicagu]].
 
Nie je veľmi známe, že baroková pyramída bola navrhnutá k oslavám storočného výročia francúzskej revolúcie. Ale je možné, že architekt Pei o týchto návrhoch vedel a zámerne pyramídu vybral k oslavám dvestoročného výročia.
 
Vlastná pyramída je najväčšia z niekoľkých sklenených pyramíd, ktoré boli vybudované v blízkosti múzea. Známa je tiež dolu otočená “Opačná„Opačná pyramída”pyramída“, ktorá slúži ako svetlík v podzemnom obchodnom dome pred múzeom. Počas navrhovania bola vznesená požiadavka, aby vršok pyramídy zakončoval hrot, ktorý by tak uľahčoval umývanie okien. Túto požiadavku zamietol I. M. Pei.
 
== Kritika ==
[[Súbor:Louvre.jpg|náhľad|Pohľad na pyramídu a [[Louvre]]]]
Stavba pyramídy bola značne kontroverzná, pretože veľa ľudí sa domnievalo (a stále domnieva), že jej [[Futurizmus|futuristický]] vzhľad nemá čo robiť medzi klasickou architektúrou budov Louvru. Niektorí kritici hovoria o faraónskom komplexe prezidenta Mitteranda. Druhí naopak oceňujú kontrapozíciu [[architektonický štýl|architektonických štýlov]] ako úspešné zlúčenie nového a starého, klasického a ultramoderného. Laická verejnosť nevníma, ani nemá možnosť vnímať kvality tejto stavby. Mierka nepresahuje historickú budovu, takže z ulice vôbec nedochádza k narušeniu celistvosti architektúry. Z vnútorného pohľadu si práve vďaka kvalite architektúry a funkcie určenia hlavného vstupu, môže tento kontrast dovoliť, dokonca si ho priam aj vyžaduje.
 
== Zaujímavosti ==
 
Často sa tvrdí, že počet sklenených tabuliek v pyramíde sa presne rovná číslu 666, čo je takzvané “diabolsk锄diabolské čísločíslo“. Priaznivci konšpiračných teórií v tom videli hlbší, zlovestný význam. Napríklad Dominique Stezepfandt'sStezepfandts vo svojej knihe François Mitterrand, Grand Architecte de l'Univers tvrdí, že pyramída je venovaná sile opisovanej ako Príšera z “Knihy„Knihy odhalení”odhalení“. Celá štruktúra pyramídy je postavená na čísle 6.
 
Príbeh 666 sklíčok začal v 80. rokoch, kedy oficiálna brožúra vydaná počas výstavby skutočne citovala toto číslo (dokonca dvakrát, aj keď hneď na začiatku tejto brožúry je uvedený počet 672). Číslo 666 sa potom objavilo v množstve denníkov. Múzeum potom oznámilo, že po dokončení má pyramída 673 tabuliek (603 [[kosoštvorec|kosoštvorcov]] a 70 [[trojuholník|trojuholníkov]]). Ešte vyššie číslo (689) potom uvádzal David Shugarts.<ref name="SC">Dan Burstein: ''Secrets of the Code'' s. 259</ref> Rôzne ďalšie šetrenia priniesli aj rôzne ďalšie počty, ktoré ale vždy spoľahlivo prekročili 666.
 
Mýtus znovu oživil [[Dan Brown]] v roku 2003 ako súčasť bestselleru [[Da Vinciho kód]]. Hlavný hrdina v nej uvádza, že “pyramída bola na výslovné prezidentovo želanie zostavená presne zo 666 tabuliek", čo bola značne bizarná požiadavka a dala vzniknúť radu konšpiračných blufov, ktoré vidia v čísle 666 zosobnenie Satana. Ďalej David Shugarts uvádza, že tlačová hovorkyňa architekta Peia trvá na tom, že francúzsky prezident nikdy nevyslovil žiadne špecifické želanie o počte tabuliek. Keď si všimla, ako obľúbená je téma 666 sklíčok vo francúzskych denníkoch v 80. rokov, situáciu ďalej komentovala “Celému príbehu o 666 častiach môžete veriť iba, ak vychádzate z mylných starých údajov a neoveríte si všetko v rýchlosti na faktoch.”<ref name="SC"/>
 
== Referencie ==
{{preklad|en|Louvre Pyramid}}
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
56 968

úprav