Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami

Pokračovateľmi juliovsko-klaudiovskej dynastie boli [[Tiberius]] ([[14]]-[[37]]), [[Caligula]], známy krutý tyran, oddávajúci sa hýreniu ([[37]]-[[41]]) a [[Claudius]] ([[41]]-[[54]]), ktorý okrem iného dobyl južnú [[Británia|Britániu]] pod velením gen. Suetonia Paulina. Nasledoval [[Nero]] ([[54]]-[[68]]), ktorý so svojou matkou stál za smrťou Claudia. Podľa Tacita ho otrávili hubami, aby už nič nestálo v ceste Nerovi. Za jeho vlády boli zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku [[64]] obvinení kresťania a začali sa ich prvé prenasledovania. Nero bol krutý tyran, ktorý okrem iného zavraždil svoju matku Agrippinu, svojho učiteľa Senecu dohnal k samovražde, zabil tiež prvú manželku a druhú manželku-známu krásavicu Poppaeu Sabinu, ktorú ako tehotnú dokopal na smrť. Nero proskriboval mnoho ďalších ľudí. Nakoniec bol praetoriánmi donútený k samovražde.

 

 

V roku [[96]] nastúpil na trón [[Nerva]] ([[96]]-[[98]]), starý senátor, ktorý bol zvolený senátom, aby urovnal pomery. Adoptoval človeka, ktorého pokladal za vhodného nástupcu - [[Traján]]a. Podobne potom postupoval Traján a jeho nasledovníci. Obdobie [[98]]-[[180]] preto nazývame obdobím štyroch adoptovaných cisárov. Bola to zlatá doba rímskej ríše, ale aj začiatok nájazdov barbarov. Traján ([[98]]-[[117]]) bol prvý neitalský cisár. Pochádzal z Hispánie, konkrétne z mesta Italica, ako potomok kolonistov z Itálie. Za neho ríša dosiahla najväčší rozsah (pripojenie [[Dácia|Dácie]], [[Mezopotámia|Mezopotámie]] (115) a pod.) a došlo k všestrannému rozvoju. Snáď najslávnejšia je jeho vojna s Dákmi. Nerva sa totiž zaviazal platiť Dákom ročný tribút, čo Traján neakceptoval a v dvoch vojnách porazil ich kráľa Decebala a dobyl hlavné mesto- Sarmisegetuza, ktoré sa odvtedy nazývala Ulpia Traiana Sarmisegetuza. Za [[Hadrián]]a ([[117]]-[[138]]) už bolo treba prejsť k obranným vojnám, cisár sa vzdal Arménska a bola potlačená vzbura Židov pod vedením vzbúrenca Šimeona Bar Kochbu, ktorý Júdeu držal 3 roky ([[132]]-[[135]]). Hadrián precestoval mnoho častí ríše a podľa vzoru najkrajších pamiatok si postavil svoju vilu v Tivoli. Za vlády [[Antonius Pius|Antonina Pia]] ([[138]]-[[161]]) zavládol mier a spravodlivosť. Antoninus je vnímaný ako najlepší cisár vôbec. Mal dokonca väčší rešpekt u nepriateľov ako Traján či Hadrián. Parthského kráľa zastavil v plienení iba dopisom a svojou autoritou. Voči kresťanom vystupoval mierne, zniesol kritiku a za jeho vlády nebol nikto nespravodlivo odsúdený. Potom nastúpili na trón spoločne cisári [[Marcus Aurelius]] ([[161]]-[[180]]), tzv. „filozof na tróne“ a Lucius Verus (161-175). Zatiaľ čo Marcus bol skromný filozof, Lucius sa rád oddával hýreniu. Vraj počas jednej oslavy minul 6 000 000 sesterciov. Tieto činy zosmutňovali Marca. Cisári bojovali s Parthmi, kde osobne išiel Lucius, avšak namiesto boja iba oslavoval v Antiochíi. Rimania nakoniec vyhrali. Potom nasledovala vojna s [[Markomani|Markomanmi]] a [[Kvádi|Kvádmi]], počas ktorej Lucius zomrel na mŕtvicu. Marcus potom pokračoval bojovať aj na území [[Slovensko|Slovenska]]. Na vojenskej výprave prenikli jeho vojská až k [[Trenčín]]u, kde prezimovali v zime [[179]]-[[180]]. Pamiatkou na ich pobyt je nápis na trenčianskej hradnej skale. Nové provincie založiť nestihol, na mor zomrel vo Vindobone (Viedeň).