Neznesiteľná ľahkosť bytia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
preklepy
Riadok 9:
I tento román Milana Kunderu kladie mimoriadne nároky na pozornosť čítania a čitateľovu pamäť. Román nespočívá totiž v jednote deja, tá je dôsledne porušovaná a nahradzovaná inými jednotami – spoločnými postavami, jednotou tém, spoločnými motívmi jednotlivých častí knihy.
 
Hlavnou témou knihy je hľadanie zmyslu života, problematika vnútornej a vonkajšej svobodyslobody človeka, zároveň neustále znázorňovanie protikladov dobra a zla, ľahkosti a tiaže, gýča a umenia.
 
Román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel po prvý raz vo francúzskom preklade v roku [[1984]], po česky dvakrát vo vydaniach Sixty-Eight Publishers v [[Toronto|Toronte]] v roku [[1985]] a [[1988]]; vydanie z roku 1985 sa (pochopiteňepochopiteľne v rozpore s autorskými právami) objavilo tiež na [[internet]]e. Oficiálne bola kniha v Česku vydaná až v roku [[2006]] v [[Brno|Brne]], ak sa nepočítajú prednovembrové samizdatové vydania.
 
== Dej románu ==
Román zahŕňa obdobie od šesťdesiatych rokov 20. storočia v Európe, predovšetkým v Česko-Slovensku, teda aj udalosti roku 1968 a nastupujúcu [[normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]].
 
Ústrednými postavami románu sú dve dvojice milencov - Tomáš s Terezou a Sabína s Franzom. Lekár Tomáš bol nútený opustiť socialistické Česko-SlovenskoČeskoslovensko. V literárnom časopise uverejnil článok, v ktorom obviňuje [[komunizmus]] z toho, že spôsobil národnú katastrofu. Je prenasledovaný a rozhodne sa preto emigrovať do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Tam sa mu ponúka skvelá budúcnosť i kariéra, jeho žena Tereza ale nie je schopná v cudzine žiť, je precitlivená, upína sa na svojho [[pes|psa]] Karenina. Vracia sa teda do Čiech a čoskoro sa kvôli nej vracia i Tomáš. Pretože však v Prahe odmietol odvolať myšlienky svojho osudného článku, musí opustiť svoje zamestnanie v nemocnici a neskôr i v stredikustredisku, klesá na rebríčku stále nižšie, aby nakoniec skončil ako vodič v JRD. Krízu nielen profesnú, ale i vzťahovú sa obaja snažia vyriešiť práve presťahovaním sa na vidiek, tu však nenachádzajú vysnenú vidiecku idylu, toto prostredie sa pre nich naopak stáva pascou. Obaja nakoniec zahynú pri havárii automobilu.
 
Druhý pár tvorí Sabína a jej švajčiarsky milenec Franz. Česká maliarka Sabína, zložitá osobnosť, ktorá žije bez morálnych zásad, odporkyňa gýča v akejkoľvek podobe, bývalá Tomášova milenka, túži po vnútornom naplnení. Odchádza preto do [[Zürich]]u, kde sa ale len stretáva s novou prázdnotou. Prenasledovaná svojim vnútorným nepokojom odchádza i od Franza, vysokoškolského profesora a anarchistického novinára, pretože odmieta akékoľvek politické, umelecké, životné názory. Márne hľadá zmysel svojho života, zúfalo sa snaží nájsť nejaký rád, uteká do [[New York (mesto)|New Yorku]], neskôr do [[Kalifornia|Kalifornie]]. Franz pri protestnom pochode v [[Kambodža|Kambodži]] umiera. Sabína nie je schopná nájsť ani trvalý vzťah, ani rovnováhu.