Karnátaka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: or:କର୍ନାଟକ |
štylistika |
||
Riadok 39:
Hlavným mestom štátu je [[Bengalúru]] (anglicky: Bangalore) je to jediné mesto v štáte s obyvateľstvom presahujúcim 1 milión. Ďalšie väčšie mestá sú [[Maisúr]] ([[Mysore]]), [[Mangalúru]] ([[Mangalore]]), [[Hubli-Dharwad]], [[Bellary]] a [[Belgaum]]. Úradným jazykom štátu Karnátaka je kannadčina. Od roku [[2001]] je jedným z desiatich štátov Indie, v ktorých obyvateľov počet prevyšuje 50 miliónov.
==
V Karnátake vládli postupne [[Budhizmus|budhistické]], [[Hinduizmus|hinduistické]] a [[moslim]]ské [[dynastia|dynastie]]. Prenikal sem aj vplyv [[Džinizmus|džinizmu]].
V prvom tisícročí pred Kr. na celom území boli boje o moc medzi rôznymi kráľovstvami (najväčšie boje boli medzi kráľovstvami Vákátakov a Guptovcov). Od 6. do 8. storočia v Karnátake vládli Pallavovia. V 13. storočí niektoré kráľovstvá v dnešnej Karnátake porazil generál islamský konvertita [[Malik Kafúr]]. V stredoveku sa pod hrozbou moslimských výbojov spojili drobné hinduistické štáty na juhu a vytvorili alianciu na čele s rodom Vidžajanagar. Bratia Harihara a Bukka založili pompézne mesto [[Vidžajanagar]], z ktorého ovládali celú ríšu ktorá v tedy bola veľká od [[Bengalský záliv|Bengálskeho zálivu]] až po [[Arabské more]]. Moslimská vojenská prevaha v 1565 dosiahla vrchol a zničila celé mesto Vidžajanagar. Dnes sú tam iba zrúcaniny.
== Geografia ==
Karnátaka hraničí s federálnymi štátmi [[Goa]] na severozápade, [[Maháraštra]] na severe, [[Ándhrapradéš]] na východe, [[Tamilnádu]] na juhovýchode a [[Kérala]] na juhozápade, ako aj s [[Arabské more|Arabským morom]] na západe.
Řádek 52 ⟶ 50:
Na Dekkanskej plošine pramenia tri dôležité rieky [[Kaveri]], [[Krišna (rieka)|Krišna]] a [[Tungabhadra]]. Treba však pripomenúť, že tieto rieky získavajú vodu iba z dažďov a v suchom a horúcom jarnom období takmer vysychajú.
Podnebie Karnátaky je tropické. V celej zemi sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny, sú nerovnomerné. ▼
Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dážde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje [[Západný Ghát|Západoghatské horské pásmo]], ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm. ▼
Tiež na [[Dekanská plošina|Dekanskej plošine]], najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu pdnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky ([[Bijapur]], [[Gulbarga]], [[Raichur]], [[Bellary]]) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, [[Bengalúre]], je známe ako zóna komárov.▼
== Politické členenie ==
Karnátaka je rozdelená na 27 okresov (districts) (v zátvorke je názov hlavného mesta, iba ak sa tento odchyľuje od názvu okresu):
Řádek 116 ⟶ 120:
| || || '''Karnátaka''' || align="right" | '''191 791 km²'''
|}
▲Podnebie Karnátaky je tropické. V celej zemi sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny, sú nerovnomerné.
▲Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dážde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje [[Západný Ghát|Západoghatské horské pásmo]], ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm.
▲Tiež na [[Dekanská plošina|Dekanskej plošine]], najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu pdnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky ([[Bijapur]], [[Gulbarga]], [[Raichur]], [[Bellary]]) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, [[Bengalúre]], je známe ako zóna komárov.
== Obyvateľstvo ==
=== Jazyk ===
Úradná reč Karnátaky je drávidská [[kannadčina]], materinský jazyk viac ako 80 percent obyvateľstva. Popri nej existuje rad menších [[drávidské jazyky|drávidských regionálnych jazykov]]. Najdôležitejšie sú najmä na juhozápadnom pobreží rozšírené jazyky [[tulu]] a [[kodagčina]], ktorými sa hovorí najmä v oblasti [[Kodag]]u.
Řádek 134 ⟶ 128:
V hlavnom meste [[Bengalúru]] vládne pestrá spleť jazykov. Kannadčinu tam používa iba asi jedna tretina obyvateľov. Veľa ľudí hovorí [[tamilčina|tamilčinou]], telugčinou a urdčinou.
=== Náboženstvo ===
[[Hinduizmus]] vyznáva asi 83,9 percent obyvateľstva, čo približne zodpovedá celoindickému priemeru. Podiel [[islam|moslimov]] a [[kresťanstvo|kresťanov]] je 12,2 a 1,9 percenta. Ich rozloženie v štáte je však nerovnomerné. Moslimské obyvateľstvo je sústredené najmä na severe štátu a v Bengalúre, kresťania, takmer všetci, žijú na pobreží.
Řádek 144 ⟶ 136:
Ďalšiu menšinu tvoria [[budhizmus|budhisti]] (0,7 percenta). 0,5 percenta obyvateľov vyznáva iné náboženstvo.zz
Gramotnosť V Karnátake je asi 66,6 percenta (muži: 76,1 percenta, ženy: 56,9 percenta. Stav podľa sčítania ľudu 2001). Je to o niečo viac ako celoindický priemer (64,8).
V Karnátake je 16 univerzít prípadne škôl s postavením univerzity, z toho tri v hlavnom meste Bengalúru: ''Bangalore University'', ''University of Agricultural Sciences'' ako aj ''Indian Institute of Science''. Najstaršou univerzitou v štáte je ''University of Mysore'', založená v r. [[1916]].
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Karnataka}}
{{
{{Administratívne členenie Indie}}
| |||