Podolská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

Na Slovensku (juhozápadné Slovensko a časť západného Maďarska) sa vyskytovala predovšetkým tzv. '''chotínska skupina''' (či '''chotínska fáza, typ'''), ojedinele považovaná za samostatnú chotínsku kultúru (voči ostatnej podolskej kultúre). Je pomenovaná podľa veľmi významného pohrebiska v [[Chotín]]e pri Komárne (Chotín II, 326 hrobov, z toho staršie patria do velatickej kultúry). Od tejto kultúry sa na rozdiel od jej predchodkyne - velatickej kultúry - nenašli na Slovensku nákladné mohyly (aj na Morave sú veľmi zriedkavé). Už na začiatku vývoja tejto kultúry pozorujeme dožívanie a upadanie starších keramických vzorov, bronzov je málo, predpokladá sa vyčerpanie baní v Alpách. Zároveň pozorujeme prenikanie ľudu lužickej kultúry pozdĺž Malých Karpát do priestoru podolskej kultúry (čo je opak vývoja počas velatickej kultúry, kedy prenikala velatická kultúra na územie lužickej kultúry). Pozorujeme kultúrny a hospodársky úpadok, budovanie refúgií ([[Marianka]]), napokon aj ubúdanie počtu hradísk (zánik [[Pohanská (hradisko)|Pohanskej]], roka 800 pred Kr. sa dožili len tri lokality: [[Devín]], [[Ivánka]] a pohrebisko [[Chotín]]). Okolo/po roku 800 pred Kr. sa predpokladajú vpády kočovníkov z východu, možno Kimerov (tzv. trácko-kimerský horizont, pozri [[mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku]]).