Nerastná surovina: Rozdiel medzi revíziami

'''Nerastná surovina''' je neobnoviteľná nerastná prírodnina - [[prvok]], [[zlúčenina]], [[minerál]] alebo [[hornina]], ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby [[Spoločnosť (sociológia)|ľudskej spoločnosti]]. Nerastnou surovinou môžu byť [[Pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] aj [[plyn]]né látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po [[priemysel]]nej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to [[ruda|rudy]], [[Neruda (nerast)|nerudy]] a [[kaustobiolit]]y. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. [[energetická surovina|energetické suroviny]]<ref>Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: ''Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie.'' Alfa, Bratislava, 693 s.</ref>. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje [[podzemná voda|podzemnej vody]]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako [[ložisko (geológia)|ložiská]]. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje [[ložisková geológia]], v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia. Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - '''výpočet zásob''' suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia<ref>Blišťan, P. a Kondela, J.: [http://www.fberg.tuke.sk/blistan/download/Banska%20geologia%20skripta.pdf ''Základy banskej geológie a výpočtu zásob.''] 1. vyd.. Košice : Elfa, 2001. 103 s.</ref>.