Jozef Škultéty: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum úmrtia = [[19. január]] [[{{duv|1948]]|1|19|1853|11|25}}

Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo [[Vrútky|Vrútkach]]. V štúdiách pokračoval v [[Budapešť|Budapešti]] a stal sa budapeštianskym dopisovateľom [[Národnie noviny|Národných novín]]. Potom pracoval na školskom inšpektoráte v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc.

V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s [[Svetozár Hurban-Vajanský|Vajanským]], neskôr sám redigoval obnovené [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] (v rokoch [[1881]] – [[1919]]). Neskôr bol aj ich vydavateľom. Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis Matice slovenskej a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený. V rokoch [[1938]]-1948 bol aj predsedom [[Muzeálna slovenská spoločnosť|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]].

Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné ''Dejiny slovenskej literatúry''. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (''Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch''). Prekladal z [[ruská literatúra|ruskej literatúry]].

Pre Škultétyho bol charakteristický opatrný prístup k predstaviteľom československej orientácie. Nezúčastnil sa na veľkej Československej národopisnej výstavy v [[Praha|Prahe]] v r. 1895, kde bolo zo Slovenska 115 účastníkov, do Prahy zavítal až na oslavy storočnice narodenia [[František Palacký|Františka Palackého]] v r. 1898. V r. 1887 v Martine pod hľavičkouhlavičkou [[Živena (spolok)|Živeny]] zorganizovali výstavu slovenských výšiviek, medzi hosťami zo zahraničia bol aj [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]], s ktorým sa stretli Škultéty aj Vajanský. Masaryk sa potom na Slovensko (do [[Bystrička (okres Martin)|Bystričky]]) vracal každé leto a redakciu Národných Novín pravidelne navštevoval. Popri zhode v odmietaní Riegrovej pro-uhorskej politiky ostávali rozpory ohľadom Vajanského orientácie na [[Rusko]], ktoré kulminovali Vajanského článkom v Národných Novinách o Masarykových postojoch:

Vzájomná nevraživosť sa vystupňovala v r. 1901, keď Škultéty napísal seriál článkov v Národných novinách s názvom ''Literatúra a obrodenie''<ref>Literatúra a obrodenie, Národné noviny č. 134-137 zo 16.-17. novembra 1901</ref>.

Hoci Škultéty nikdy nenapísal vlastné dejiny slovenskej literatúry (ak odhliadneme od náčrtu písaného pre maďarské obecenstvo<ref>A tót irodalom torténete</ref>), mal vlastnú koncepciu týchto dejín, ktoré sa v mnohom líšili od Vlčkových<ref>Jaroslav Vlček, Dejiny literatúry slovenskej (Matica slovenská Turč. Sv. Martin 1890, 1923)</ref>, na ktorých spolupracoval. V najucelenejšej podobe ich vyjadril v 1. ročníku Slovenských pohľadov<ref>Národné znovuzrodenie slovenské (SP I, 1881)</ref>. V Škultétyho ponímaní sa slovenské literáneliterárne dejiny začínajú bernolákovcami - jazykovedným dielom Bernoláka a básnickým dielom Hollého. Na nich nadviazal Štúr. Škultéty neprikladal veľký význam česky písanej literatúre v Uhorsku, táto podľa neho neprispela podstatne k slovenským literárnym dejinám.

Potom, ako V. Šrobár na soc. dem. manifestácii v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918 prečítal svoju rezolúciu (tzv. [[Mikulášska rezolúcia|Mikulášsku rezolúciu]]), sa túto spoločne s M. Hodžom a ďalšími účastníkmi budapeštianskeho stretnutia v záujme maximálneho propagandistického účinku snažili rozšíriť do čo najväčšiehnajväčšieho počtu tlačových orgánov doma i v zahraničizahraničí. J. Škultéty v Národných novinách publikoval text rezolúcie 4. mája, zmenil však kľúčovú Šrobárovú formuláciu a miesto ''"uhorskej vetvy česko-slovesnkéhoslovenského kmeňa"'' uviedol ''"Slováci"'' s poznámkou pod čiarou, že toto pomenovanie je v texte rezolúcie ináč označené.

:''"...Dobre som tušil, že J. Šk. bude mať poznámky v otázke publikovania mikulášskejMikulášskej rezolúcie. Pozastavil sa menovite na dva razy v nej prichodiacom pasuse, v ktorom je reč o "vetve českoslovesnkého kmeňa". On je zajedno tej mienky, že pre ne naša cenzúra pravdepodobne celú rezolúciu strajkne, a za druhé, že také označenie nás Slovákov sa s jeho náhľadom nezrovnáva, pokiaľ on je redaktorom NN ho nepripustí v časopise skrze neho redigovanom užívať."''<ref>List M. Dulu V. Makovickému z 3. mája 1918. Citované podľa: Marián Hronský, Mikuláška rezolúcia 1. mája 1918 (Veda Brat. 2008)s. 73</ref>

Škultéty sa zúčastnil dopoľudňajšejdopoludňajšej časti dôvernej porady SNS v Turč. Sv. Martine 24. 05. 1918, ale aktívne sa nezapojil do rokovania. V zápisnici<ref>K.A.Medvecký, Slovenský prevrat zv. III (Spolok Sv. Vojtecha Trnava 1930) s. 348</ref> je zmienka o tom, ako predseda M. Dula žiada

15. novembra 1918 boli české vojská nútené odstúpiť do Ostravy. Minulé spory s Hodžom a Šrobárom spôsoblispôsobili, že Škultéty nebol vymenovaný za člena slovenského klubu pražského parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia. Jeho rozsiahla erudícia v oblasti slovenskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov však bola dôvodom, prečo bol dočasnou čsl. vládou požiadaný (spolu s [[Fedor Houdek|F. Houdkom]] a [[Igor Hrušovský|I. Hrušovským]]), aby sa zúčastnil práce parížskej mierovej konferencie, na ktorú odcestoval 11. januára 1919 a na ktorej zotrval do 23. marca 1919.

* 1911 - ''A tót irodalom története'' (Dejiny slovenskej literatúry; napísané na výzvu L. Asbótha)

* 1928 - ''O Slovákoch''

* 1920 - ''Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života''

* 1902 - ''Cudzie slová v slovenčine''

* 1892 - ''Pavol Országh Hviezdoslav''

* 1893 - ''Ján Kollár'' (Slovenské pohľady X.)

* 1897 - ''Veniec slovenských národných piesní''

* 1899/1900 – 1900- ''Andrej Sládkovič''

* 1908 - ''Ján Hollý''

* 1909 - ''Ján Botto''

* 1910 - ''Martin Kukučín''

* 1912 - ''Samo Chalupka''

* 1925 ''Leng a zászló!'' (Zástava veje!)

* 1928 ''Nehaňte ľud môj!''

* 1929 ''O bývalom Uhorsku''

* 1931 ''Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku''

* 1883 - ''[[Taras Buľba]] (Gogoľ)''

* 1883 - ''Meteľ (Tolstoj)''

* 1885 - ''V predvečer (Turgenev)''

* 1889 - ''Rozprávky (Tolstoj)''

* 1968 - ''Dejiny slovenskej literatúry''

* 1970 - ''Plody pravdy národnej'' (literárnokritické práce)

* 1973 - ''Vôňa domoviny'' (literárnohistorické práce)