Jan Václav Stamic: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 603 bajtov ,  pred 11 rokmi
wikilinky, preklepy, gramatika
(wikilinky, preklepy, gramatika)
{{Infobox Osobnosť
'''Ján Václav Antonín Stamic''' (* [[19. jún]] [[1717]] [[Nemecký Brod]] – † [[27. marca]] [[1757]] [[Mannheim]]) bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírenie nástrojového obsadzenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnost jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaní za najlepšieho dirigenta svojej doby. Zpočiatku sa preslávil ako huslový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.
|Meno = Ján Václav Antonín Stamic
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = český skladateľ a huslista
|Dátum narodenia = [[19. jún]] [[1717]]
|Miesto narodenia = [[Nemecký Brod]]
|Dátum úmrtia = [[27. marec]] [[1757]]
|Miesto úmrtia = [[Mannheim]]
}}
'''Ján Václav Antonín Stamic''' (* [[19. jún]] [[1717]], [[Nemecký Brod]] – † [[27. marcamarec]] [[1757]], [[Mannheim]]) bol vynikajúci český [[skladateľ]] a [[huslista]] svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej [[sonáta|sonátovej]] hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej [[symfónia|symfónie]] a rozšírenierozšírení nástrojového obsadzeniaobsadenia [[symfonický orchester|orchestra]]. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy [[klarinet]] a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. FarebnostFarebnosť jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj [[Wolfgang Amadeus Mozart]]. Bol tiež považovanípovažovaný za najlepšieho dirigenta[[dirigent]]a svojej doby. ZpočiatkuSpočiatku sa preslávil ako huslovýhusľový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia [[klasicizmus|klasicizmu]].
 
== Životopis ==
Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského Mariboru[[Maribor]]u. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v [[Pardubice|Pardubiciach]]. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba, a; keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole., Presťahovalpresťahoval sa a nastúpil ako [[varhany|varhanista]] a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov[[mešťan]]ov.
 
Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbylprehĺbil v rokoch 1728-34 pri štúdiách na [[jezuiti|jezuitskom]] gymnáziu v [[Jihlava|Jihlave]]. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v [[Praha|Prahe]] ana univerzitu. VyštudvalVyštudoval prvý ročník [[filozofia|filozofie]], ale stredobodom jeho života bola hudba.
 
Pravdepodobne v roku 1741 za bavorského vpádu do Prahy odišiel do [[Nemecko|Nemecka]], kde našiel uplatnenie vo falcbavorskej kapele. V roku 1742 oslnil ako huslovýhusľový virtuóz na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti cisárskej korunovácie vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nadMohanomnad Mohanom]]. V roku 1744 sa oženil, o rok pozdejšieneskôr sa mu narodil syn Karol Filip Stamic (1745-1801),. vV roku 1750 navštívil rodné mesto, kde sa mu narodildruhýnarodil druhý syn Antonín a v roku 1754 tretí syn Ján Antonín. Spolu mal päť detí.
 
V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a skoročoskoro mannheimský orchester získava európsku povesť. StojaciStojac na čele súboru ho dovádza k dosiaľ neslíchanému majstrovstvu v rokoch 1754-55 privádza k dosiaľ neslýchanému majstrovstvu, ktorým sa tento orchester stal známimznámym nie- lennielen pre svoju dobu, ale svoj hlavní význam získava vďaka svojímsvojim umeleckým výbojom, napre vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, kedkeď Bachom a Händlom vrcholilo [[baroko]], dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianskýchtalianskych, viedenských, nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic zomrel mladý vo veku 40 rokov v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej, hoci nedosiahli taký význam ako ich otec.
nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic umrel mladý vo 40 rokoch v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej. Ale nedosiahli taký význam ako ich otec.
 
== Tvorba ==
Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový zpôsobspôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné [[crescendo|crescendá]] a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou [[kompozícia|kompozičného]] štýlu. Rozvýjanie<!-- Rozvíjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. --> Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladebnéhoskladobného útvaru inšrumentálnejinštrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich synfónií a spontánnosť triísymfónií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnostspontánnosť výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy : Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený [[menuet]], posledná časť bola myšlienkovým a kompozičnímkompozičným strhnutím skladby. CharakteristyckýmCharakteristickým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo členenie doposiaľ jednotvarnéhojednotvárneho metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmyakcentmi. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktyckýsyntaktický prvok.
Ľudové korene Stamicovho umenia Prezracujeprezrádza i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesních[[lesný roh|lesných rohov]]. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji taktým, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podielapodieľa na tematickej práci a roluúlohe prvého hlasu.
 
== Diela ==