Andrej Šustek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
d wikilink
Životopis
Riadok 17:
== Životopis ==
 
Andrej Šustek (Matej Osekanec)
Ľudovú školu navštevoval v Slovenskej Ľupči, študoval na reálke v Banskej Bystrici (1852-1855). Vyučil sa za zámočníka. Zámočník v Grazi, Innsbrucku, od r. 1863 v Slovenskej Ľupči. Spisovateľ samouk, tvorca populárnej literatúry, najmä humoristickej a spoločenskosatirickej. Autor pravidelných listov v hiadeľskom nárečí v [[Černokňažník (časopis)|Černokňažníkovi]], besedníc v [[Národné noviny|Národných novinách]], popularizačných článkov, v ktorých sa zameral na boj proti alkoholizmu a odrodilstvu. Mestský kapitán Slovenskej Ľupče, funkcionár vzájomnej pokladnice, od r. 1872 jej notár.
 
 
Narodil sa 20.10.1840 a zomrel 4.9.1915 v Slovenskej Ľupči.Publicista,neohrozený Slovák.Po skončení miestnej ľudovej školy začal chodiť do gymnázia v Banskej Bystrici,kde po náhlej otcovej smrti musel štúdium po štyroch rokoch skončiť.Vyučil sa za zámočníka-umelca.Svoju dielňu mal vo svojom rodnom dome na námestí SNPč.23/6,ale štyri roky štúdia zanechali na Andrejovi stopy po celý život.Čerpal najmä z prednášok Bohdana Grossmanna,Andrejovým spolužiakom a najlepším priatelom bol dlho Branislav Zoch,neskorší profesor slovenského gymnázia v Revúcej.Šustek veľa číta a vzdelanie si rozšíril na vandrovke ako tovariš u rôznych majstrov v celom Uhorsku i Rakúsku,kde si okrem maďarčiny osvojil aj nemčinu a začal študovať ruštinu a francúzštinu.Miloval svoj národ a neznášal krivdy,ktoré sa na ňom páchali.Bojoval proti nespravodlivosti nielen v rámci svojho mestečka,ale najmä v tlači.Často prispieval do Národných novín a slovenských časopisov.Písal o aktuálnych problémoch politických,spoločenských i hospodárskych často vo forme humorných besedníc.Svoju mladosť opísal v článku Škola a život v pedagogickom časopise Dom a škola (1981).V slovenskom Humoristickom časopise Černokňažník uverejňoval takmer 30 rokov pod menom Osekanec Matiaš.Pranieroval zaujímavé udalosti zo života rodnej obce a okolia,z Banskej Bystrice a Brezna,ale aj z vnútroštátnej politiky Uhorska v súvislosti do slovenským národným životom.Vysmieval sa zo skutkov mnohých známych verejných činiteľov,ktorí sa zúčastňovali na útlaku slovenského ľudu už či národom alebo sociálom.Andrej Šustek často chodil do Martna,kde sa zoznámil so Svetozárom Hurbanom Vajanským,ktorý si ho veľmi vážil a stal sa i jeho priateľom,preto ho Vajanský viac ráz navštívil v Slovenskej Ľupči,na čo dlho spomínali Ľupčania a túto udalosť preniesli na svoje pokolenie.Vajanský v nekrológu o Andrejovi Šustekovi medziiným napísal:
„Šustek bol samouk,remeselník a hospodár,ktorému neobyčajný talent vtisol do ruky spisovateľské pero.Naozaj spisovateľské,originílne,svieže a užitočné.Mal humor,tu i tam sarkazmus,nie krvavý,ale zato ostrý,štiplavý.Ducha neuhášal,ale oživoval,smutným stránkam nášho stiesneného života vedel pridať tvoriacim,zhromažďujúcim a nerozptyľujúcim spôsobom.“
Národnie noviny v č.108 z roku 1915 napísali:
„V pondelok 7. septembra pochovala Slovenská Ľupča najznamenitejšieho svojho mešťana Andreja Šusteka.Veľký pohrebný sprievod ktorom bol valne zastúpený i Zvolen,Brezno a Banská Bystrica,najlepšie poukazoval,akej veľkej vážnosti a úcty požíval nebohý nielen vo svojom rodnom mestečku,ale i v širokom okolí.“
Šustek bol takmer po celý život členom mestského magistrátu a potom i členom zastupiteľského zboru.Zastával rôzne funkcie v obci a pričinil sa o jej povzniesenie.Jeho ľudomilná práca nemala hraníc.Keď v roku 1899 veľká časť obce vyhorela,vynaložil veľké úsilie,aby postihnutí dostali podporu a aby znovu zmohli,pričom často prišiel i o svoje vlastné peniaze,od nikoho však za pomoc nezobral ani grajciar.Bol iniciátorom a propagátorom novej budovy školy.Aj jeho zásluhou sa škola skutočne postavila na nám.SNP 24/437.Používať sa začala v r ku 1880 a ešte dnes slúži na školské účely.
Vyrábal špeciálne dverové zámky s kľúčmi,pánty,zábradlia a iné prekrásne zámočnícke výrobky,ktoré nájdeme aj na starších budovách v Banskej Bystrici.Bol to naozaj umelec-zámočník.Na jeho rodnom dome bola ešte v polovici 20.storočia na bráne kľučka v podobe kladivka.Podľa tejto kľučky,ktorú si sám vyrobil spolu aj so zámkom,aj malé deti vedeli,že v tomto dome býva starý baťko Šustek.
 
== Literatúra ==