Nepohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mercy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 77.234.252.210 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová
Riadok 7:
 
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saefsa zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefvbezstavovcov]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavceobrúčkavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''UrochefordataUrochordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nimanim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzvtzv. [[monocyteogénnemonocytogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivéjednotlivé bfunkybunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvvdve bufenkybunky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefweknezanikne (nawerfwergprnapr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforomktorom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpickétypické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
Riadok 43:
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
* [[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
* [[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie saef zo živočíchov najčastejšie vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (''Protozoa'') a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcoefv]ed] ako sú [[hubky]] (''Porifera''), niektoré [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''), [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[eobrúčkdavce]] (''Annelida''), [[chytadlovce]] (''Tentaculata''), [[plášťovce]] (''Tunicata'', ''Urochefordata''d) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (''Echinodermata'') a [[chordáty]] (''Chordata'').
 
=== Jednobunkovce ===esd
[[File:Binary fission a[sdvhttp://www.exampfle.com názov odkazu]nim.gif|thumb|Animácia priebehu jendoduchého delenia]]
Najjednoduchší prípad je tvzv. [[monocyteogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jeawegrdnotlivé bfunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, ''Protozoa''). Rozlišujeme:
* jednoduché delenie bunky na dvegsegrsdfvv bufenky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanifthascjcdjcdesefhqwcčzqifhiwefwekne (nawerfwergpr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktforom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri ''[[Acanthocystis]]'')sfd
* niekoľkonásobné delenie (tyswdfawdfeawe 6+5v5er1bvg45dpické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
* Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – ''Ciliophora''), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – ''Mastigophora''). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
* Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (''Suctoria'') a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (''Sarcodina''), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
* U niektorých prvokov (''Protozoa'') predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie [[Bunkové jadro|jadra]]. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – ''Apicomplexa'', [[výtrusníky|výtrusníkov]] – ''Cnidosporidia''),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – ''Radiolaria'', [[dierkavce]] – ''Foraminifera'', výtrusovce – ''Apicomplexa'') a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
 
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – ''Volvox''). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala [[evolúcia]] mnohobunkových organizmov.
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]] štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžnees oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
** úplné oddelenie od rodiča:
*** lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
*** oddelenie už hotového organizmu
** dcérsky organizmus zostafne na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy ''Hydroidea'')
*** [[frustula]], čiže kúsok psedfeefesobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútfoené pučanie (napr. u ''Ephydatia'')
*** iné
sevyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
* [[pedogenéza]]