Carihradská konferencia: Rozdiel medzi revíziami

Od [[11. december|11. decembra]] do [[22. december|22. decembra]] sa konali predbežné zasadania, avšak bez tureckých predstaviteľov. Bolo prijaté stanovisko o vytvorení 3 autonómnych oblastí, z ktorých dve boli obývané bulharským obyvateľstvom. Vznikol projekt pre ich organizáciu. Spomínaný ruský projekt navrhoval bulharskú autonómnu oblasť, do ktorej malo patriť územie Mizie, Trácka a Macedónska. To sa však nepáčilo rakúsko-uhorskému misnistrovi zahraničných vecí, grófovi Andrássymu. Svoj odpor voči projektu vyjadril aj markíz Sollbery, ktorý navrhoval, aby sa bulharské územie rozdelilo na dve oblasti – východnú, s centrom v meste Târnovo a západnú, s centrom v Sofii (avšak bez oblasti Belomorie, Odrinska, Trácka a väčšej časti Rodop, aj napriek tomu, že oblasti mali bulharský charakter. Sollbery žiadal o vertikálne rozdelenie bulharského územia, pretože vedel, že vo východnej časti žijú predovšetkým Turci a Gréci, a preto toto územie musí mať samostatnú vládu.

 

Hlavnou otázkou carihradskej konferencie nie je oslobodenie Bulharska, ale úloha zrovnoprávnenia záujmov veľmocí, ktoré chceli eliminovať vplyv Ruska na Balkáne. Preto spomínaný projekt odporúča autonómiu dvoch bulharských oblastí – nie štátu, alebo štátov, ani slobody a nezávislosti.