Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana: Rozdiel medzi revíziami

Na II. zjazde prijali stanovy SDRSR. Článok I. definoval členstvo. Martov navrhol, aby za člena SDRSR bol považovaný každý, kto s ňou sympatizuje. Lenin žiadal, aby za člena strany bol považovaný iba aktivista. V hlasovaní vyhrali 28 : 23 menševici. Potom sa hlasovalo o tom, kto bude reprezentovať [[žid]]ovských proletárov, či to bude ''Bund'' založený roku [[1897]]. Zjazd sa uzniesol, že nie. Päť bundistov zo zjazdu odišlo a menševici sa dostali do menšiny.<ref>Dmitrij Volkogonov: Lenin. Počátek teroru. Dialog, Liberec 1996, p. 90.</ref> Boľševici vyhrali ostatné dôležité hlasovania: o vedení Iskry a o správe straníckých financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR.

 

 

Boľševici svolali do Londýna "III." zjazd SDRSR, ktorý sa konal vo dnoch [[25. apríla]] – [[10. mája]] [[1905]]. Prijelo 24 delegátov s hlasom rozhodujúcim a 14 delegátov s poradným hlasom. Boľševici sa rozhodli, že budú vydávať vlastný žurnál Proletár (Пролетарий). V októbri – decembri 1905 sa konala prvá ruská revolúcia.