|
Čína je so svojimi skoro 10 miliónmi km² približne taká veľká ako [[Spojené štáty|USA]] alebo celá [[Európa]] až po [[Ural]]. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria ([[Žlté more]], [[Východočínske more]] a [[Juhočínske more]]), na juhu, juhozápade a západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte.
Táto veľmi moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu - lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase už v Číne vrcholili prípravy na '''XXIX. letné olympijské hry''' konajúce sa v Pekingu s magickým “osmičkovým” začiatkom: 8. augusta 2008. Čínske politické vedenie si od týchto hier, do prípravy ktorých investovalo takmer 50 miliárd amerických dolárov, sľubuje veľkolepú propagáciu svojho štátu a režimu i s jeho hospodárskymi, politickými a športovými úspechmi vo svete i doma pred vlastnou početnou populáciou.
== Dejiny po 2. sv. vojne ==
{{Na úpravu}}
Po skončení 2. občianskej vojny v Číne (1946-49) a víťazstve Komunistickej strany (KS) Číny pod vedením [[Mao Ce-Tung]]a bola 1. 10. 1949 (štátny sviatok) založená ČĽR, zaradila sa do socialistického tábora, spojenectvo so ZSSR. Upevnenie hospodárstva, konfiškácia pôdy, 1949-52 tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí (Sin-ťiang 1949, Tibet 1950-51), pomoc čínskych “dobrovoľníkov” v Kórejskej vojne na strane severnej Kórey. Po r. 1956 (XX. zjazd KSSZ) ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR, v rokoch 1958-59 politika “[[Veľký skok vpred|Veľkého skoku]]”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení, v rokoch 1959-61 hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. Roky 1961-65 poznačila politika úprav, pragmatickejšia hospodárska stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR, otvorené nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke Ussuri r. 1969. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, ktorá bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd, hospodársky a politický rozvrat, stabilizácia až roku 1976. Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN a vo februrári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon, roku 1979 nadviazanie vzájomných diplomatických vzťahov. R. 1976 smrť [[Čou En-laj]]a , Tchienanmenské udalosti 1976 a smrť Mao Ce-Tunga, zaknutie tzv. bandy štyroch vedenej vdovou po Maovi, pragmatický politický kurz. Roku 1978 vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, ktorú inicioval [[Teng Siao-pching]]. V 80. rokoch dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, normalizácia vzťahov so ZSSR, liberálnejšia spoločenská atmosféra, zachovanie monopolu KS Číny. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom ([[Chu Jao-pang]], [[Čao C’-jang]]) , problémy ekonomickej reformy, od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia (udalosti na hlavnom pekinskom námestí Tchien-an-men, čiže na Námestí Nebeského pokoja - zásah armády proti pokojne demonštruujúcim študentom 4. 6. 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia. Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty Fa-lun-kung, ktorá si v Číne získala údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny). 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti Lhasou. Táto veľmi moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu - lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase už v Číne vrcholili prípravy na '''XXIX. letné olympijské hry''' konajúce sa v Pekingu s magickým “osmičkovým” začiatkom: 8. augusta 2008. Čínske politické vedenie si od týchto hier, do prípravy ktorých investovalo takmer 50 miliárd amerických dolárov, sľubuje veľkolepú propagáciu svojho štátu a režimu i s jeho hospodárskymi, politickými a športovými úspechmi vo svete i doma pred vlastnou početnou populáciou.
== Fyzická geografia ==
|
