Gemerská župa: Rozdiel medzi revíziami

Náboženstvo = Rímskokatolícke 45,4%<br />Evanjelické a.v. 30,7%<br />Reformovaná k.c. 18,5%<br />Gréckokatolícke 2,3%<br />Židovské 3,0% |

}}

 

[[Gemersko-malohontská župa]], ktorá vznikla zlúčením [[Gemer]]u a [[Malohont]]u, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Česko-Slovensku, ale len v rozsahu čs. štátneho územia.

 

Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou.

 

[[Image:Slovakia Gemer.jpg|thumb|Gemersko-Malohontská župa na juhovýchode Slovenska]]

 

Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade Szendrö v Boršodskej stolici z obáv pred tureckými vpádmi.Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s [[Malohont|Malohontom]] v rokoch 1786-1790 prenesené do [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]]. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s [[Hont (župa)|Hontom]] a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy.

 

Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku).

 

Počas 2. svetovej vojny bola väčšina územia župy okupovaná Maďarskom a župa Gemer-Malohont (po maďarsky: ''Gömör-Kishont'') bola obnovená. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Česko-Slovenska.

 

Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Česko-Slovenska a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava.

 

[[Slúžnovský okres|Slúžnovské okresy]] v roku 1910:

*[[Revúca (mesto)|Revúca]], centrum v [[Jelšava (mesto)|Jelšave]]

**Rožňava

 

*[[Zoznam obcí Gemersko-Malohontskej župy]]

 

*[http://lazarus.elte.hu/hun/maps/1910/gomork.jpg Mapa v mierke 1:390 000]

*[http://lazarus.elte.hu/hun/maps/1910/gonczy/gomoreskishont.htm Mapa v mierke 1:500 000]