Španielsko: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 705 bajtov ,  pred 9 rokmi
 
Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili [[Keltiberi]], ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku [[133 pred Kr.]], kedy Rimania dobili ich hlavnú baštu, [[Numancia|Numanciu]].
 
==== Romanizácia a vznik Hispánie ====
[[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]]
Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]] - [[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody - bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť - [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia (provincia)|Galície]], [[Astúria (provincia)|Astúrie]] a [[Santander]]u.
 
Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia:
* ''[[218 pred Kr.]] - [[69]]'' - od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69 - 79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónii, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá.
* ''[[69]] - [[212]]'' - od začiatku vlády cisára Vespasiána (69-79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci - [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius Junius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Publius Aelius Traianus Hadrianus|Hadrián]] a [[Marcus Cocceius Nerva|Nerva]].
* ''[[212]] - [[409]]'' - obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácii barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu.
 
==== Barbari ====
Anonymný používateľ