Rímska doba na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
→Stará rímska doba: preklepy |
||
Riadok 25:
Prvýkrát prekročili [[Rimania]] [[Dunaj]] v našom okolí, keď sem približne v rokoch 9-11 pred n.l. viedol legát [[Marcus Vinicius]] vojnovú výpravu práve proti [[Dáci|Dákom]] a [[Basterni|Basternom]]. V tomto čase, za Caesara [[Augustus Octavián|Augusta]], mal Rím ešte hranicu svojej provincie [[Illyricum]] na riekach [[Sáva]] a [[Dráva]], na juhu dnešného [[Maďarsko|Maďarska]]. Marcus [[Dáci|Dákov]] porazil a podľa prameňov si [[Rímske impérium|Rím]] podmanil kmene [[Kotíni|Kotínov]], čo boli zvyšky [[Kelti|Keltov]], a [[Osovia|Osov]], [[Ilýria|ilýrsky]] kmeň, aj na našom území a hranicu impéria posunul týmto výpadom až k [[Dunaj|Dunaju]].
Pravdepodobne prvý raz vkročili Rimania na naše územie pri výprave proti [[Marobud|Marobudovi]], ktorý vládol vtedy v Čechách a na [[Morava|Morave]], vedenej vtedy ešte [[Augustus Octavián|Augustovým]] vojvodcom [[Traján|Trajánom]] v roku 6 pred n.l. K [[Illyricum|Illyricu]] začali Rimania postupne pripájať územie južne od stredného toku Dunaja – tábory ''[[Carnuntum]]'' pri ústí [[Morava|Moravy]] a ''[[Brigetio]]'' v ústí [[Váh|Váhu]], spolu s ''Aquinco'' v [[Budapešť|Budapešti]] boli vybudované za [[Traján|Trajána]], už [[Rímske cisárstvo|caesara]], v dvadsiatych rokoch I. storočia. Význam [[Carnuntum|Carnunta]] je značný, umožnilo Rimanom kontrolovať [[Jantárová cesta|Jantárovú cestu]], ktorá vedie údolím Moravy, komunikáciu medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltické more|Baltským morom]], dôležitú už od praveku. Snažili sa najprv hranicu vojensky opevniť, je teda prirodzené, že ju začali budovať pred mohutným tokom Dunaja, ktorý zatiaľ predstavoval dostatočnú prirodzenú prekážku proti [[Germáni|germánskym]] hordám.
Niekedy v rokoch 20-21.n.l. vzniklo na časti územia Čiech, Moravy a Rakúska Vanniovo kráľovstvo Suebov, čo bol germánsky kmeňový zväz Markomanov a Kvádov, ktorému Vannia Rimania dosadili za kráľa. Kráľovstvo malo hranice už na rieke Marus, pod názvom ktorej hľadáme Moravu, možno až na rieke Duria – Váh. Približne v tom istom čase vyháňajú z nášho územia Dákov sarmatskí Jazygovia. Niekedy po tom, nie je presne známe kedy, ale stále za vlády Trajána, sa rímska provincia [[Illyricum]] rozdelila na severnú [[Panónia|''Panoniam'']] a južnú ''Dalmatiam''. Okolo polovice storočia vzniká ''Vindobona'' ([[Viedeň]]). Ku koncu I. storočia rastie tlak [[Germáni|Germánov]] na hranicu a po bojoch [[Domitianus|Domitiana]] na hornom Dunaji s [[Kvádi|Kvádmi]] a [[Sarmati|Sarmatmi]] sa tento rozhodol náš [[limes romanus|limit]] – teda rímsku hranicu - opevniť pevnejšie. Jeho zámer dokončil druhý Traianus, ktorý provinciu znova rozdelil na Panoniam superiorem a inferiorem, kde väčšiu vojenskú pozornosť získala Horná Panónia (superior).
Na konci I. a začiatkom II. storočia sa hranice menili na pevnú bariéru, známe sú aj oporné body v hlbšom území barbarika. Od tejto doby až do času [[Markomanské vojny|Markomanských vojen]] existuje málo zmienok medzi písomnými prameňmi a archeologické sa o to ťažšie analyzujú. Dalo by sa preto povedať, že za času najvyššieho rozkvetu impéria do
===Markomanské vojny===
Usudzuje sa, že situácia bola napätá ešte pred samotným vypuknutím vojny a že ju udržiavali obratní rímski diplomati, kým Rimania viedli na blízkom východe vojnu s Partmi v r.162-166. Z východu však rímske vojská zaviedli do ríše mor, ktorý opisujú antickí historici ako strašný. A tak keď barbari, medzi nimi aj Markomani a Kvádi, silnejšie udreli na rímsku hranicu práve na našom úseku, už v r. 167, alebo 168, podarilo sa im prelomiť obranu, poraziť rímske vojsko a vpadnúť hlboko na územie ríše. Boli odrazení cézarom Marcom Aureliom a boje sa presunuli na dolný tok Dunaja, kde sa ale Rimania iba bránili, čo sa im vypomstilo.
| |||