Neolit: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.119.123.26 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od RibotBOT |
|||
Riadok 19:
Celosvetová začiatok sa teda datuje na 10000/8000 rokov pred Kr. U nás sa odlišuje najmä vývoj v strednej Európe od vývoja na Blízkom Východe, kde neolit nastáva o 4000 – 2000 rokov skôr.
== Charakteristika ==
=== Neolitická revolúcia ===
== ==▼
Neolit sa začal tzv. [[neolitická revolúcia|neolitickou revolúciou]] – v neolite [[človek]] prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva.
Ľudia objavili pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín a zvierat, nastala domestikácia plodín a zvierat. Nastal prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu a chovu. Základ obživy tvorí kopaničiarske alebo žiarové poľnohospodárstvo doplnené chovom dobytka (spaľovaním zbavovali pôdu porastov, kyprenie palicou, z ktorej vznikol rýľ, a motykou). Istejšia obživa upevnila rodové zriadenie s matriarchálnymi črtami.
Neolitická revolúcia neprebehla vo všetkých oblastiach zároveň, najprv najpriaznivejších podmienkach na Blízkom východe v oblasti [[úrodný polmesiac]] (od Cypru cez Malú Áziu, horný tok Eufrat a Tigris – po Egypt), v Prednej Ázii, na Ďalekom východe, v Severnej Amerike. Neskôr sa z juhovýchodnej Európy (z Balkánu cez Karpatskú kotlinu) dostala na Slovensko.
▲=== Iné ===
Neolit je súčasť [[kamenná doba|kamennej doby]], takže kameň bol ešte stále hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov.
Deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávajú odlišné práce, no osady si vyrábali všetko potrebné. Iba v niektorých oblastiach prevládol chov dobytka.
Nové hospodárske formy priaznivo ovplyvňovali život človeka a hlboko zasahovali do všetkých jeho sfér. Odzrkadlili sa napokon aj v populačnom raste, ktorý bol príčinou – v dôsledku existencie expanzívneho hospodárstva – rozsiahlej neolitickej kolonizácie, ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše krajiny, odvtedy trvale osídlené; tým položil neolit základy ich kultúrneho obrazu.
Usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych
výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie vedú ku koreňom dnešnej našej [[civilizácia|civilizácie]], najmä [[Európa|európskej]].
=== Nástroje ===
Používali sa nové dokonalejšie náradie:
* kamenné nástroje (sekery, dláta, kliny) – obrúsené, neskôr prevŕtané;
* kosák;
* jednoduchý mlynček (jeden ploský, jeden guľový kameň s drsným povrchom);
* namiesto drevených, kamenných nádob – tvarované a vypaľované hlinené nástroje = keramika (svedectvo kultúrneho vývoja);
* jednoduché drevené tkáčske krosná – tkanie textílií z ľanu, vlny.
=== Sídla a obydlia ===
Chov zvierat, pestovanie obilia si vyžaduje aby ostali na jednom mieste a budovali trvalé obydlia. Domy sú z hliny, dreva, kameňa, zo sušených tehál. Usadlí spôsob života spôsobil rýchle rozrastanie sa členov rodu, ktorí zaberajú nové úrodné oblasti. Dedinu ako sídlo rodu tvorí niekoľko domov širokých 5 – 7 m, dlhých 6 – 45 m, spočiatku boli neopevnené a v jednom dome bolo viac rodín.
=== Štáty ===
V Mezopotámii a Egypte sa v 4. tisícročí pr. n. l. utvárali najstaršie [[štát]]y. Tamojšie pokročilé poľnohospodárstvo umožnilo obživu neroľníckeho obyvateľstva, vznikali prvé remeslá; utvárali sa vrstvy kňazov, bojovníkov, úradníkov.
=== Náboženstvo a umenie ===
{{hlavný článok|Umenie neolitu}}
Má niekoľko kultov: kult predkov, plodnosti zeme, matky – určuje sa podľa nej príslušnosť k rodu (postupnosť detí podľa matky – matriarchálna črta). Náboženstvo (počiatky v paleolite) je prvým pokusom o vysvetlenie sveta, čo pre nedostatok informácií vyúsťuje do bájí a povestí. Formuje sa [[teizmus]] (viera v božstvo). Pozorovanie skutočnosti má za následok poznávanie súvislostí niektorých javov (siatie, žatva) a stotožňovanie prírodných javov (dažde, búrky) s náboženskými predstavami, nadprirodzenými bytosťami.
Umenie sa zameriava iba na niektoré stránky života a vytvárali sošky žien (zobrazujú plodnosť – uctievanie). Výzdoba nádob, ktoré sa vyrábali v každej osade.
Jazyk: ako sa dorozumievali???
==== Pohrebné obrady v neolite ====
V porovnaní s prvými [[hrob]]mi vyhrabanými [[Človek neandertálsky|neandertálskym človekom]] pred 50 000 rokmi sa stáva [[pohreb]] v období neolitu zložitejším. Zatiaľ čo neandertálci pochovávali svojich [[mŕtvy]]ch do jednoduchej priekopy s niekoľkými [[milodar]]mi (kvetiny, rohy z kozorožca), bohato vybavené hroby usadlých skupín obyvateľstva vypovedajú o úzkych vzťahoch medzi svetom mŕtvych a živých. Väčšina mŕtvych bola pochovaná do zeme, ale v menšej miere sa vyskytuje i [[spopolnenie]]. Výnimku tvorí niekoľko oblastí, ako napríklad [[Írsko]] pred koncom [[2000 pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]] Mŕtvi väčšinou ležali na boku vo [[fetálna poloha|fetálnej polohe]]. [[Cintorín]]y, ktoré vyrastali pri dedinách ako miesta vyhradené pre zosnulých, sa líšili od obývaných častí sídliska. Okolo roku [[3500 pred Kr.]] sa objavujú prvé hromadné hroby, zrejme rodinné; hromadné hroby a hierarchizácia spoločnosti sa premietajú i do tejto oblasti, kde hroby [[náčelník]]ov obsahujú, na rozdiel od iných, prepychové predmety.
== Periodizácia ==
| |||