Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 35:
== Zmiešané volebné systémy ==
Zmiešaný volebný systém kombinuje prvky proporčných volebných systémov i väčšinových volebných systémov. Nie je stanovené, aký musí byť pomer medzi proporčnou a väčšinovou zložkou zmiešaného volebného systému, ale je zhoda, že odlišne musí byť volených aspoň 5 percent mandátov. Ďalšími charakteristickými znakmi zmiešaných volebných systémov je počet hlasov pre voliča, ktorý väčšinou disponuje dvoma hlasmi pre každú zložku zvlášť (nie vždy). Rôzne je riešený problém, či môže jedna osoba kandidovať ako vo väčšinovej, tak i v proporčnej časti. Kľúčová je potom otázka vzájomného vzťahu medzi väčšinovou a proporčnou časťou zmiešaného volebného systému. Na základe tohto vzťahu je prevádzaná typológia zmiešaných volebných systémom, ktorá vychádza z predpokladu, či sú obe zložky na sebe závislé alebo nie. Existujú dva základné typy zmiešaných volebných systémov: zmiešaný volebný systém závislej kombinácie (obe zložky – proporčná a väčšinová – sú v rámci jedného volebného systému na sebe závislé a úlohou jednej je teda vyvažovať alebo rekompenzovať účinok druhej) a zmiešaný volebný systém nezávislej kombinácie (naopak, obe zložky sú v rámci jedného volebného systému na seba celkom nezávislé).
Zmiešaný volebný systém závislej kombinácie sa člení na: vyrovnávací (kompenzačný), podmienený a superzmiešaný volebný systém. Zmiešaný volebný systém nezávislej kombinácie sa delí na: koexistenčný, navrstvujúci a fúzny zmiešaný volebný systém. Zmiešané volebné systémy sa rozšírili hlavne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a to na všetkých kontinentoch, napriek tomu nepatrí medzi najpoužívanejšie volebné systémy a jeho „boom“ v súčasnosti ustal.
Zmiešané systémy sú mnohými teoretikmi (napr. [[Lijphart]], [[Cox]] či [[Katz]]) považované za viacvrstvové volebné systémy, kde popri dominantnom pomernom zastúpení existuje vrstva väčšinového zastúpenia. Ďalší zaraďujú zmiešané systémy k semiproporcionálnym systémom, to znamená, že obe súčasti volebného systému fungujú paralelne (napr. [[Birch]], [[Blais]] a [[Massicotte]]). Pri zmiešanom volebnom systéme je dôležité, že dva hlasy, ktorými disponujú voliči vytvárajú nové, špecifické stimuly, ako pre voliča tak aj pre kandidátov. Môže to viesť k niečomu, čo sa nazýva „ticket splitting“, ako vedomé stimuly k určitej voličskej stratégii a správaniu [[kandidát]]ov. Tento jav je dobre zdokumentovaný napríklad v Nemecku, kde môžu voliči vedome dať jeden zo svojich voličských hlasov tej strane o ktorej vedia, že sa v prípade úspechu spojí s nimi preferovanou stranou. ▼
Zmyslom vyrovnávacieho zmiešaného volebného systému je to, aby jeho proporčná časť rekompenzovala straty utrpené vo väčšinovej časti. Vyrovnávací zmiešaný volebný systém patrí k populárnym volebným zmiešaným systémom. Jeho základom je stále platný nemecký volebný systém z roku 1949 (nemecký systém je niekedy označovaný ako personalizovaný proporčný volebný systém alebo volebný systém dvoch hlasov) a ostatné vyrovnávacie systémy sú v podstate jeho rôznymi variantmi.
Podmienený zmiešaný volebný systém je podobný vyrovnávaciemu zmiešanému volebnému systému, ale s tým rozdielom, že zatiaľ čo vo vyrovnávacom systéme je proporčná rekompenzačná časť použitá vždy, tu dochádza k jej použitiu v závislosti na výsledkoch väčšinovej časti (môže alebo nemusí byť použitá). Podmienený zmiešaný volebný systém nie je v súčasnej dobe v praxi využívaný, ale používal sa v minulosti, napríklad v Taliansku, Rumunsku, Francúzsku.
Superzmiešaný volebný systém je to vzácna a špecifická forma zmiešaných volebných systémov, ktorá je síce radená do skupiny zmiešaných volebných systémov závislej kombinácie, ale napriek tomu sa od ostatných dvoch typov zmiešaných volebných systémov tejto skupiny odlišuje. Základným princípom je to, že spojuje viac než jeden spôsob kombinácie väčšinovej a proporčnej časti. Tento volebný systém je veľmi zložitý a málo používaný. Vyskytuje sa v Maďarsku, Ekvádore, Kamerune a Čade.
Koexistenčný zmiešaný volebný systém je v podstate najjednoduchší typ zmiešaného volebného systému nezávislej kombinácie, kedy je štát rozdelený na dve časti – v jednej sú mandáty volené pomocou väčšinového volebného systému, s prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a v druhej pomocou proporčného volebného systému. Niektorí voliči teda volia väčšinovo a iní proporčne. Tento typ je veľmi vzácny a používa sa v parlamentných voľbách vo Francúzsku (len Senát), v modifikovanej verzii v Paname a Nigérii.
Pri navrstvujúcom zmiešanom volebnom systéme existujú vedľa seba dva druhy volebných obvodov, väčšinový a proporčný, a dva typy volebných systémov, ktoré sa ale súčasne používajú na celom území štátu a štát nie je rozdelený na časti ako v prípade koexistenčného zmiešaného volebného systému. Volič má dva hlasy, jedným volí proporčne a druhým väčšinovo, prostou alebo absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante. Navrstvujúci zmiešaný volebný systém je dnes najrozšírenejším zmiešaným volebným systémom a možno ho nájsť, napríklad v Japonsku, Rusku, Litve, Južnej Kórei.
Fúzny zmiešaný volebný systém kombinuje dva typy volebných systémov, proporčný a väčšinový, nie však na celoštátnej úrovni, ale vo vnútri každého volebného obvodu. V rámci volebných obvodov sú teda niektoré mandáty volené väčšinovo, prostou alebo
absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a niektoré mandáty volené proporčne. Fúzny volebný systém je veľmi vzácny a používa sa len vo francúzskych komunálnych voľbách, a to len vo väčších mestách.
▲Zmiešané systémy sú mnohými teoretikmi (napr. [[Lijphart]], [[Cox]] či [[Katz]]) považované za viacvrstvové volebné systémy, kde popri dominantnom pomernom zastúpení existuje vrstva väčšinového zastúpenia. Ďalší zaraďujú zmiešané systémy k semiproporcionálnym systémom, to znamená, že obe súčasti volebného systému fungujú paralelne (napr. [[Birch]], [[Blais]] a [[Massicotte]]). Pri zmiešanom volebnom systéme je dôležité, že dva hlasy, ktorými disponujú voliči vytvárajú nové, špecifické stimuly, ako pre voliča tak aj pre kandidátov. Môže to viesť k niečomu, čo sa nazýva „ticket splitting“, ako vedomé stimuly k určitej voličskej stratégii a správaniu [[kandidát]]ov. Tento jav je dobre zdokumentovaný napríklad v Nemecku, kde môžu voliči vedome dať jeden zo svojich voličských hlasov tej strane o ktorej vedia, že sa v prípade úspechu spojí s nimi preferovanou stranou.
== Účinky volebných systémov ==
| |||