Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 637 bajtov ,  pred 12 rokmi
 
== Väčšinové volebné systémy ==
Väčšinový systém je historický starší než systém pomerného zastúpenia. Jeho základný princíp je jasný: pri voľbách získava mandát jeden kandidát, a to ten, ktorý získal väčšinu hlasov. Spravidla sa dnes voľby podľa tohto princípu odohrávajú v jedno mandátových volebných obvodoch. Táto zásada znamená, že voľby prebiehajú v toľkých obvodoch, koľko je mandátov do zastupiteľského zboru. To pri voľbách do parlamentu vyžaduje vytvorenie menších volebných obvodov ako pri voľbách podľa princípu pomerného zastúpenia. Politická reprezentácia sa pri využití tohto systému stáva výsadou väčšinovej strany daného volebného obvodu. Väčšinový volebný systém je vlastne akýsi „knock out systém“ – rozdiel o jeden hlas znamená zisk všetkého, víťaz berie všetko. Väčšinou rozlišujeme dve varianty väčšinového systému: relatívny väčšinový systém a absolútny väčšinový systém.
V tomto volebnom systéme vyhráva strana/kandidát s nadpolovičnou väčšinou získaných hlasov. Pri hlasovaní je veľké riziko, že z neho nevzíde víťaz. Sú tri varianty riešenia tohto problému:
 
Relatívny väčšinový systém predpokladá, že víťazí kandidát, ktorý získal najviac hlasov bez ohľadu na to, ako veľký je tento zisk. Ide teda o väčšinu prostú, niekedy nazývanú pomernou alebo relatívnou. Poslancom sa môže stať i kandidát, ktorý získal pod 50 percent hlasov voličov alebo menej, než je súčet hlasov jeho protikandidátov. Ide o najjednoduchší volebný systém, ktorý sa v drvivej väčšine prípadov koná v jedno mandátových volebných obvodoch. Celkovo vo voľbách víťazí politická strana, ktorej kandidáti zvíťazili vo väčšom počte volebných obvodov než kandidáti ďalších politických strán.
1/„majority-runoff“ – víťaz by mal vzísť z prvého kola, pokiaľ sa tak nestane v druhom kole súťažia len dvaja najsilnejší kandidáti. ([[USA]])
 
Relatívny väčšinový princíp sa v anglofónnej literatúre zvykne nazývať ako „first-past-the-post“ („prvý za prekážkou“) alebo „plurality system“. Pomenovanie „first-past-the-post“ vzniklo analógiou od konských dostihov, v ktorých vyhráva prvý v cieli bez ohľadu na odstup, ktorý má od druhého. Relatívny väčšinový systém sa zvykne obhajovať hlavne z dôvodov: pre voličov je ľahké pochopiť mechanizmus, ako sa jednotlivé hlasy premietnu do rozloženia parlamentu, poskytuje poslancovi priamy kontakt s určitou geografickou
2/„majority-plurality“ – v druhom kole sa riadia pluralitným systémom, kandidáti sa však musia zúčastniť oboch kôl, boli však výnimky (francúzske parlamentné voľby a prezidentské voľby, časť maďarských volieb)
oblasťou, umožňuje voličom veľmi ľahko sa zbaviť nežiaducich kandidátov, umožňuje voličom vyberať si medzi jednotlivými kandidátmi a nie medzi jednotlivými politickými stranami, väčšinou to vedie k vláde jednej strany, väčšinou sa tvorí koherentná opozícia,
ktorá zastáva rozhodujúcu kontrolnú funkciu a prezentuje alternatívu k vládnucej väčšine. Tento systém prakticky znemožňuje dostať sa do parlamentu extrémistickým stranám. Takáto možnosť je prípustná iba vtedy, ak podpora extrémistických strán v niektorej oblasti je taká veľká, že taká strana môže získať jeden, poprípade viac mandátov, v princípe sa však neumožňuje takejto strane vplývať na vládnu politiku.
 
V krajinách, kde sa volieb zúčastňujú viac než dve politické strany, umožňuje väčšinová jednokolová voľba strane, ktorá nemá absolútnu väčšinu hlasov voličov, aby napriek tomu obsadila väčšinu kresiel v parlamente. Naopak tretia najsilnejšia strana je v rámci tohto systému najviac postihnutá. Najstaršie uplatnenie relatívneho väčšinového systému je doložené už v 15. storočí v Anglicku, ale v kontexte rozširujúcej sa demokracie sa tento volebný systém presadil až po roku 1885. V súčasnosti sa jeho prostredníctvom volia napr. poslanci Dolnej komory britského parlamentu, polovica poslancov nemeckého Spolkového snemu, časť poslancov Škótskeho autonómneho parlamentu i Waleského národného zhromaždenia.
3/„alternative vote“ – voliči v jedinom kole nedávajú hlasy jedinému kandidátovi, ale zoradia kandidátov podľa osobných preferencií, následne sa ako prvoradé použijú prvé preferenčné hlasy, v prípade potreby sa použijú aj ďalšie podľa istých pravidiel ([[írske prezidentské voľby]], [[austrálske parlamentné voľby]]).
 
Pri všetkých väčšinových systémoch môže dôjsť k výhre toho, kto nemal najvyšší počet prvých preferencií.
 
== Pomerné volebné systémy ==
Anonymný používateľ