Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 4 385 bajtov ,  pred 12 rokmi
Bez shrnutí editace
Fúzny zmiešaný volebný systém kombinuje dva typy volebných systémov, proporčný a väčšinový, nie však na celoštátnej úrovni, ale vo vnútri každého volebného obvodu. V rámci volebných obvodov sú teda niektoré mandáty volené väčšinovo, prostou alebo
absolútnou väčšinou v dvojkolovej variante, a niektoré mandáty volené proporčne. Fúzny volebný systém je veľmi vzácny a používa sa len vo francúzskych komunálnych voľbách, a to len vo väčších mestách.
 
== Komparácia systému pomerného zastúpenia a väčšinového systému ==
Proporcionálny i väčšinový systém majú kladné i záporné stránky. Väčšinový systém umožňuje tvorbu stabilných vlád, ktoré sa môžu oprieť o väčšinu v parlamente. Proporcionálny systém odráža reálny obraz politického života, teda umožňuje relatívne malým stranám účasť v zákonodarnom zbore. Systému pomerného zastúpenia sa vyčíta, že prispieva k nestabilite vlády.
 
Najznámejším problémom väčšinového systému je reprezentatívnosť zvoleného parlamentu. Pri použití zásady relatívnej väčšiny je teoreticky zrejmá a z praxe veľmi známa možnosť, že absolútnu väčšinu v zastupiteľskom zbore získa strana, ktorá nielen nezískala absolútnu väčšinu hlasou voličov, ale ani väčšinu relatívnu. K získaniu väčšiny v parlamente totiž stačí tesné víťazstvo vo väčšine obvodov – a v ostatných nezískať nič.
 
Dôležitým rysom volebného systému pomerného typu je jeho orientácia na osobnosti. V jedno mandátových obvodoch je personifikácia programov a strán väčšia, ľahšia, prehľadnejšia. Ako príklad je uvádzaná Veľká Británia. Tam sa dokonca pri voľbách do Dolnej snemovne volič nerozhoduje iba o poslancovi, ale súčasne dopredu pozná meno prípadného premiéra a zloženie budúceho vládneho kabinetu – a pri svojom rozhodovaní berie v úvahu i toto. Za veľký problém systému pomerného zastúpenia je považované odosobnenie voľby pri výbere celých straníckych kandidátok a nie jednotlivcov.
 
Medzi publicistami i politikmi sú často spomínané závery z výskumu M. Duvergera zo začiatku 50. rokov minulého storočia, kde charakterizoval vplyv volebného systému na počet strán:
# systém pomerného zastúpenia podnecuje vznik systému mnohých strnulých, nezávislých a stabilných strán (s výnimkou emotívnych vĺn);
# dvojkolový väčšinový systém podnecuje vznik systému pružných, závislých a pomerne stabilných strán;
# jednokolový väčšinový systém podnecuje vznik systému dvoch hlavných nezávislých strán, medzi nimi dochádza k výmene moci.
 
V súvislosti s väčšinovým systémom je treba hovoriť o systéme dvoch hlavných politických strán. Tendencia k redukcii počtu strán pri väčšinovom systéme existuje a vyplýva z toho, že občania majú snahu voliť pravdepodobného víťaza sporu „buď alebo“. Voliči vedia, že platia len tie hlasy, ktoré sú odovzdané víťaznej strane. Volič je vedený túhou neodovzdať hlas zbytočne a želá si efektívne sa podieľať na výbere reprezentantov. Takýto výber nemusí byť daný súhlasom s programom vybranej strany, ale môže viesť k tzv. straníckemu hlasovaniu, kedy volič odovzdáva svoj hlas nie tej strane, ktorá skutočne odpovedá jeho preferenciám, ale vyberá menšie zlo medzi dvoma pre neho málo prijateľnými hlavnými stranami. Preto vo väčšinovom systéme majú politické strany a hnutia tendenciu vytvárať pevnejšie predvolebné koalície, aby získali nádej byť súčasťou politickej reprezentácie. Napríklad v roku 1929 britská Liberálna strana získala 23,4 percenta všetkých hlasov, ale vzhľadom k väčšinovému systému s princípom absolútnej väčšiny získala menej než 10 percent mandátov – v ďalších voľbách liberálov volilo len sedem percent voličov. Takto môže väčšinový systém dostať podobu i nepriameho potlačovania menšinového názoru. Obdobne však pôsobí i stanovenie povinného kvóra v systému pomerného zastúpenia.
 
Výhodou väčšinového volebného systému je jeho jednoduchosť – kandidát, ktorý dostane najviac hlasov je zvolený. Tento systém uprednostňuje účelnosť pred spravodlivosťou vzhľadom k tomu, že jeho prostredníctvom sa ľahšie dosiahne parlamentnej a vládnej stability. Nevýhody: výsledok je často nespravodlivý a najviac sa táto nespravodlivosť odzrkadlí vo voľbách na výsledku malých stranách a strán s geograficky rovnomerne rozloženou podporou.
 
 
 
== Účinky volebných systémov ==
 
DANČIŠIN, V. O nedokonalosti volebných procedúr. Prešov: Reproma Prešov, 2005. ISBN 80-967171-8-1.
 
KONČAL, V. – BALITSKIY, A. Politológia. Bratislava: STU, 2004. ISBN 80-227-2147-6.
 
KREJČÍ, O. Kniha o volbách. Praha: Victoria Publishing, 1994. ISBN 80-85605-88-0.
 
ŘÍCHOVÁ, B. Úvod do současné politologie. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-628-4.
 
SYLLOVÁ, J. Většinový volební systém v parlamentních volbách v různych státech. Studie č. 1.062, Dostupné na: http://www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=26432
[[Kategória:Volebné systémy]]
 
260

úprav