Verzia z 07:03, 20. január 2010 upraviť Rubinbot (diskusia \| príspevky) 8 802 editací d robot Zmenil: br:Lieskelligeg ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:09, 21. apríl 2010 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 666 editací d gramatika Ďalšia úprava →
Riadok 3: '''Mnohobunkový organizmus''' je [[živý organizmus]], ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich [[bunka\|buniek]]. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie a tak dávajú vznik [[tkanivo\|tkanivám]] alebo [[pletivo\|pletivám]], z ktorých sa vytvárajú [[Orgán (anatómia)\|orgány]] a orgánové sústavy. Mnohobunkové organizmy a [[jednobunkový organizmus\|~~jendobunkové~~jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro\|jadrom]] - [[prvok]]y majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z prvokov a to konkrétne z [[nálevníky\|nálevníkov]]. Niektoré [[kmeň (taxonómia)\|kmene]] nálevníkov totiž javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad ''[[Mycetozoea]]'' k [[huby\|hubám]] alebo ''[[Phytomastigophorea]]'' k [[stielkaté rastliny\|stielkatým rastlinám]]. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z [[kolónia (biológia)\|koloniálnych]] prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod [[váľač]] (''Volvox''). Pri [[pohlavné rozmnožovanie\|pohlavnom rozmnožovaní]] sa mnohobunkový organizmus vyvíja z pôvodnej jedinej bunky - [[zygota\|zygoty]], čo je oplodnené [[Vajcová bunka\|vajíčko]]. Vajíčko sa ďalej delí (brázduje) a vzniká [[embryo]]. Postupne dochádza k [[~~Diferenciácia~~bunková ~~(bunky)~~diferenciácia\|špecializácii buniek]]. Na rozdiel od jednobunkových organizmov tvorbu pohlavných buniek u mnohobunkovcov nedokáže zabezpečovať každá telová bunka jedinca, ale len špecializované (generatívne) bunky. Väčšina (vyspelejších) mnohobunkových organizmov nedokáže ani na obmedzený čas fungovať samostatne, rozložená na jednotlivé bunky. Taktiež výživu okrem najprimitívnejších mnohobunkovcov zabezpečujú len bunky špecializovaného tkaniva či pletiva ([[tráviaci epitel\|tráviaceho epitelu]] u [[živočíchy\|živočíchov]], alebo [[asimilačné pletivo\|asimilačného pletiva]] u [[rastliny\|rastlín]]). Bunky spolu dokážu komunikovať prostredníctvom [[bunkový spoj\|bunkových spojov]]. Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže [[eukaryoty]]. Napriek tomu aj niektoré [[prokaryoty]] nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či diferenciácie. Napríklad v kolóniáxch [[sinice\|siníc]] sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného [[dusík]]a, bunky [[streptokoky\|streptokokov]] zase dokážu vzájomne komunikovať. Riadok 14: Na rozdiel od jednobunkových organizmov, kde [[expresia génov]] slúži najmä ma prispôsobenie sa meniacim podmienkam prostredia, u mnohobunkovcov slúži expresia (výber [[gén]]ov, podľa ktorých sa budú momentálne syntetizovať [[bielkovina\|bielkoviny]]) na diferenciáciu tkanív a pletív. V súvislosti s odlišným účelom génovej expresie sa mechanizmy [[enzým]]ovej indukcie a [[represia\|represie]] veľmi rozšírené v jendobunkových organizmoch uplatňujú v mnohobunkových organizmoch iba málo. Každá bunka mnohobunkového organizmu má rovnakú genetickú výbavu ako zygota, z ktorej postupným delením vznikla. Mnohobunkové organizmy však tvorí väčšinou množsto tvarovo a funkčne odlišných buniek, napríklad tkanivá človeka tvorí približne 200 typov buniek ktoré majú ďalšie podtypy. Syntéza niektorých bielkovín je pre všetky bunky spoločná. Ide o bielkoviny zabezpečujúce základné životné funkcie bunky, napríklad [[glykolýza\|glykolýzu]], [[oxidatívna fosforylácia\|oxidatívnu fosforyláciu]], tvorbu [[ribozóm]]ov a iné. Gény, ktoré kódujú tieto bielkoviny, sa označujú ako [[prevádzkové gény]]. Okem nich však existujú ešte aj gény produkujúce špecifické bielkoviny napríklad [[hemoglobín]]. Tieto gény, ktoré nevyužívajú všetky typy buniek, len bunky špecikálne na to prospôsobené, sa nazývvajú [[špecifické gény]]. Keďže DNA eukaryotov je naviazaná na [[histón]]y a iné bielkoviny, tvorí kompaktné [[chromatín]]ové vlákno, ktoré v základnom stave nie je možné [[transkripcia (genetika)\|transkripovať]]. Musí dôjsť k modifikácii histónov alebo samotnej [[DNA]], aby sa umožnila transkripcia. Gény sú preto pod tzv. pozitívnou kontrolou - musí sa objaviť faktor, ktorý transkripciu umožní ([[transkripčný faktor]]).

Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami