Verzia z 19:09, 27. október 2009 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d automatická náhrada textu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:55, 23. apríl 2010 upraviť vrátiť JAnDbot (diskusia \| príspevky) Boti 139 628 editací d robot Pridal: ar:كهرباء انضغاطية, eo:Piezoelektro Zmenil: pt:Piezoeletricidade; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Piezoelektrické javy''' alebo '''piezoelektrina''' alebo '''piezoelektrickosť''' sú javy, pri ktorých v kryštalických dielektrikách (napr. kremeni) vzniká mechanickou deformáciou elektrický náboj. Naopak, elektrické pole v týchto dielektrikách vyvoláva mechanické deformácie. '''Piezoelektrický jav''' sa nachádza u mnohých látok. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vypracovali E. Geibe a A. Scheibe dynamickú metódu zisťovania, takzvanú [[Click metod]], či je skúmaná látka piezoelektrická. Takto bolo objavených množstvo látok u ktorých bol pozorovaný piezoelektrický jav. Okrem [[kremeň ~~\| kremeňa~~]]a a [[turmalín ~~\| turmalínu~~]]u sú to napr. niektoré [[fosforečnan]]fosforečnany, [[arzén]]ičnany,cukrkandl a celý zoznam ďalších látok. Používajú sa napríklad na výrobu [[piezoelektrický menič \| piezoelektrických meničov]]. == Popis == === Objavenie piezoelektrického javu === Piezoelektrický jav bol objavený bratmi [[Pierre Curie]] a [[Jacques Curie]] v roku [[1880]] pri pokusoch s osovo nerovnomernými kryštálmi tzv. [[Seignetová soľ \| Seignettovej soli]]. Keď tieto kryštály namáhali tlakom, ťahom, ohybom, alebo krútením, nabili sa ich protiľahlé plochy elektrinou. Touto vlastnosťou sa prejavújú zvlášť iónové kryštály. Ukázalo sa, že pôsobením tlaku, alebo ťahu, dochádza k posunutiu iónov a preto sa povrchové plochy kryštálu javia ako elektricky nabité. Elektrine, ktorá vzniká na úkor premeny mechanickej práce, sa začalo hovoriť piezoelektrina a jav bol podľa nej pomenovaný ako piezoelektrický. Vzniknuté elektrické množstvo je priamo úmerné pôsobiacej sile, konštanta úmernosti dostala názov piezoelektrická konštanta. === Využitie piezoelektrického javu === Využíva sa najmä pri elektrických snímačoch tlakov a vibrácií. Do praxe sa rožšírila napríklad v podobe piezoelektrických snímačov (prenosiek) grammofónov. Ihla kmitajúca podľa zvlnenia drážok platne, prenáša svoj mikropohyb na plochý výbrus kryštálu - obvykle Seignettovej soli, alebo [[titan]]átu [[báryum \| bárya]]. Z jeho protiľahlých polepov sa sníma elektrické napätie, ktoré je nositeľom zvukového signálu. piezoelektrické prenosky dávajú pomerne vysoké napätie (0,2-0,6V), ktoré už netreba korigovať ďalšími obvodmi. Výstupná impedancia je tiež pomerne vysoká, od 0,5 až 3MΏ. Pri silnom stlačení nových piezoelektrických materiálov (na báze pevných roztokov [[titan]]ičitanov a [[zirkón]]ičitanov [[olovo \| olovnatých]]), uvoľní sa krátkodobý potenciál rádove až desiatky kilovoltov. Na tomto princípe vyrábané piezoelektrické zapaľovače vydržia v prevádzke najmenej desať rokov. '''Elektrostrikcia''' je "obrátený" piezoelektrický jav. Keď sa na polepy kryštálu privádza striedavé napätie, alebo sa jednoducho do toho elektrického poľa vloží, ktorého frkvencia súhlasí s vlastnou frekvenciou kryštálu(ten závisí od jeho mechanických rozmerov), kryštál sa rozkmitá s mimoriadnou presnosťou (Quartz). keď kryštál kmitá, rozochvieva aj vzduch, alebo tekutinu, do ktorej je vložený. Tak možno zostrojiť generátory zvuku a ultrazvuku až do 300Mhz. Elektrostrikcia sa využíva v tlačiarenských hlavách. Poslednou najnovšou novinkou je využitie elektrostrikcie na vibračný ultrazvukový pohon rotorov. Účinnosť takýchto "motorov" sa pohybuje od od 50 až do 90%. Účinnosť závisí od dobrého trecieho styku hriadeľa s piezomeničom, čo je problém, ktorý bráni rozšírenému využitiu v praxi. Výhoda takého pohonu je silný krútiaci moment pri plynulej regulácie otáčok bez potreby prevodu. Riadok 18: {{fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Elektrina]] [[Kategória:Fyzikálne javy]] Řádek 24 ⟶ 25: [[af:Piëso-elektrisiteit]] [[ar:كهرباء انضغاطية]] [[bg:Пиезоелектричен ефект]] [[bs:Piezoelektricitet]] Řádek 32 ⟶ 34: [[el:Πιεζοηλεκτρισμός]] [[en:Piezoelectricity]] [[eo:Piezoelektro]] [[es:Piezoelectricidad]] [[fa:پیزوالکتریسیته]] Řádek 46 ⟶ 49: [[nn:Piezoelektrisitet]] [[pl:Zjawisko piezoelektryczne]] [[pt:~~Piezoelectricidade~~Piezoeletricidade]] [[ro:Piezoelectricitate]] [[ru:Пьезоэлектрический эффект]]

Piezoelektrický jav: Rozdiel medzi revíziami