Košice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
bitka pri Rozhanovciach.... niektore pramene to sice uvadzaju ako pri bitka pri kosiciach ale starsi a povodny nazov je bitka pri kosiciach ...
debil
Riadok 1:
{{iné významy}}
{{perfektný článok}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Košice
| other_name =
| category = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Reprezentatívne Košice.jpg
| image_caption = Historické jadro mesta - Hlavná ulica
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname = Mesto tolerancie <ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností
| url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman
| dátum vydania = 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Združenie Feman
| miesto = Košice
}}</ref>
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Košický kraj|Košický]]
| histregion = [[Abov]] ([[Košice a okolie]])
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river = Hornád
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title = true
| elevation = 208
| lat_d = 48
| lat_m = 43
| lat_s = 12
| lat_NS = S
| long_d = 21
| long_m = 15
| long_s = 29
| long_EW = V
| coordinates_type = region:SK_type:city
| highest = [[Vysoký vrch (851 m n. m.)|Vysoký vrch]]
| highest_elevation = 851
| highest_lat_d = 48
| highest_lat_m = 49
| highest_lat_s = 28.38
| highest_lat_NS = S
| highest_long_d = 21
| highest_long_m = 09
| highest_long_s = 21.96
| highest_long_EW = V
| lowest = Krásna nad Hornádom
| lowest_elevation = 184
| lowest_lat_d = 48
| lowest_lat_m = 40
| lowest_lat_s = 08.58
| lowest_lat_NS = S
| lowest_long_d = 21
| lowest_long_m = 20
| lowest_long_s = 23.52
| lowest_long_EW = V
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 242.768069
<!-- *** Population *** -->
| population = 233659
| population_date = 31. 12. 2008
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1230
| established_type = Prvá pís. zmienka
| mayor = Ing. [[František Knapík]]
| mayor_party = KDH, SDKÚ - DS, SMK - MKP
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code = 040 00
| area_code = +421-55
| area_code_type = Tel. predvoľba
| code = 599981
| code1 = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidla|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko
| map1 = Košice Region - outline map.svg
| map1_background = Košice Region - background map.png
| map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja
| map1_locator = Košický kraj
| map2 = Kosice.20080908.png
| map2_caption = Mapa mesta.
| freemap_zoom = 13
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics = {{MOŠ/MIS|599981}}
| website = [http://www.kosice.sk www.kosice.sk]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = '''Demonym''': ''Košičan''
}}
 
== '''jozo navratil je debil''' ==
'''Košice''' ({{lat|Cassovia}}, {{fra|Cassovie}}, {{deu|Kaschau}}, {{hun|Kassa}}, {{cro|Kašava}}, {{pol|Koszyce}}, {{heb|קושיצה}}, {{rom|Kasha}}) sú metropolou východného [[Slovensko|Slovenska]] a s približne 234 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov.
 
[[Súbor:Slovakia Kosice 21.jpg|left|thumb|Pohľad na severnú časť košického korza - [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]]]]
[[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|upright=1.5|náhľad|Letecká panoráma Košíc]]
Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] a sídlom [[Košický kraj|Košického kraja]] a regionálnej samosprávy - [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]] a sídlom metropolitu, štyroch [[univerzita|univerzít]], [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]].
 
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Štátne divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica]]. Sú označované za kultúrne centrum [[Rómovia|rómskej]] menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku [[2001]]), pre ktorej potreby bol zriadený maďarský [[konzulát]].
 
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou [[Európa|Európou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]] s [[Rusko]]m prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva rýchle spojenie so západnou a strednou Európou pre obyvateľov celého [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojárenský]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií.
 
Košice majú silnú pozíciu v rámci [[Karpatský euroregión|Karpatského euroregiónu]], ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom [[Miškovec]] vytvorilo v roku [[2000]] metropolitný [[Euroregión Košice-Miskolc]].
 
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi [[gotika|gotickej]], [[baroko]]vej, [[klasicizmus|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia [[gotika|gotická]] [[katedrála]] na Slovensku [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku [[2006]] Košice navštívilo 260-tisíc turistov<ref name="pocty turistov">{{Citácia periodika
| autor = Dorota Kráková
| titul = Najviac turistov je z Česka
| periodikum = sme.sk
| odkaz na periodikum = sme.sk
| dátum = 28.05.2009
| dátum prístupu = 29.07.2009
| url = http://bratislava.sme.sk/c/3317403/najviac-turistov-je-z-ceska.html
| issn = 1335-4418
}}</ref>, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.
 
Mesto zvíťazilo nad [[Prešov]]om, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Nitra|Nitrou]] v súboji o prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktoré bude hostiť v roku [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Košice Interface 2013
| url = http://www.kosice2013.sk/
| dátum vydania = 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref>
 
== Polohopis a prírodné pomery ==
Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m (20 km), [[Ukrajina|Ukrajinou]] (80 km) a [[Poľsko]]m (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi 400 km.
 
Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] - [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu.
 
Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová]] - 466,1 [[m n.m.]], ktorý patrí do masívu Čiernej hory.
 
=== Geológia ===
Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlom]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v Slanských vrchoch. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och [[kochanovské súvrstvie|kochanovského súvrstvia]] sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti [[Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne [[fylit]]y [[črmeľská skupina|črmeľskej skupiny]], [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] [[krompašská skupina|krompašskej skupiny]] a [[amfibolit]]y a metabazity [[rakovecká skupina|rakoveckej skupiny]]<ref>{{Citácia knihy
| autor =
| spoluautori =
| titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území
| odkaz na titul =
| editori = Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J.
| vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ
| miesto = Bratislava
| rok = 2000
| url =
| isbn =
| poznámka =
}}</ref>. Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u <ref>{{Citácia knihy
| autor =
| spoluautori =
| titul = Nerastné suroviny Slovenska
| odkaz na titul =
| edícia = Ročenka 2006
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| miesto = Bratislava
| rok = 2000
| url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip
| isbn =
| poznámka =
}}</ref>.
 
=== Podnebie a počasie ===
Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami -3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4 - 8,7&nbsp;°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600 - 650 mm.<ref>{{Citácia knihy
| autor = Veľký, J. a kolektív
| spoluautori =
| titul = Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M.
| odkaz na titul =
| edícia =
| vydavateľ = Veda
| miesto = Bratislava
| rok = 1979
| url =
| isbn =
| poznámka =
}}</ref>
 
{| {{Pekná tabuľka}}
|- bgcolor=lightgrey align="center"
| align="center" | '''Košice-letisko'''<ref name="Podnebie">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia - územie mesta Košice a územie obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany, Veľká Ida
| url = http://www.ke.kuzp.sk/dokumenty/Kosice.doc
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 19.7.2009
| vydavateľ = ke.kuzp.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| colspan="2" align="center" | '''2001'''
| colspan="2" align="center" | '''2002'''
| colspan="2" align="center" | '''2003'''
|-
! Mesiac
! Mesačné priemery
! Úhrny zrážok
! Mesačné priemery
! Úhrny zrážok
! Mesačné priemery
! Úhrny zrážok
|-
| [[Január]]
| align="center" | -0,2 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 54,9 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | -2,2 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 5,2 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | -3,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 5,1 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Február]]
| align="center" | 1,1 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 7,4 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 2,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 11,1 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | -3,2 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 13,4 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Marec]]
| align="center" | 5,5 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 89,7 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 5,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 11,4 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 3,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 6,2 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Apríl]]
| align="center" | 10,0 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 46,6 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 10,5 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 25,0 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 9,4 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 39,5 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Máj]]
| align="center" | 16,4 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 31,9 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 17,9 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 39,3 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 18,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 37,8 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Jún]]
| align="center" | 17,1 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 61,7 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 19,4 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 88,6 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 20,6 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 43,4 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Júl]]
| align="center" | 20,5 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 115,8 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 22,2 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 115,4 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 21,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 60,9 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[August]]
| align="center" | 20,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 25,4 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 20,4 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 112,6 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 21,6 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 81,3 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[September]]
| align="center" | 13,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 58,4 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 14,2 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 53,9 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 14,7 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 66,4 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[Október]]
| align="center" | 11,6 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 18,1 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 7,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 92,7 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 6,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 81,6 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[November]]
| align="center" | 2,0 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 46,2 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 5,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 23,1 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | 5,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 21,3 [[Milimeter|mm]]
|-
| [[December]]
| align="center" | -4,9 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 10,3 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | -3,3 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 31,8 [[Milimeter|mm]]
| align="center" | -0,8 [[Stupeň Celzia|°C]]
| align="center" | 21,1 [[Milimeter|mm]]
|-
|}
* '''Absolútne maximum:''' 38,5&nbsp;°C ''([[20. júl]] [[2007]])''
* '''Absolútne minimum:''' -30,5&nbsp;°C ''([[16. február]] [[1940]])''
 
 
{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Košice
|Jan_Hi_°C = 0
|Feb_Hi_°C = 2
|Mar_Hi_°C = 8
|Apr_Hi_°C = 13
|May_Hi_°C = 18
|Jun_Hi_°C = 21
|Jul_Hi_°C = 23
|Aug_Hi_°C = 23
|Sep_Hi_°C = 19
|Oct_Hi_°C = 13
|Nov_Hi_°C = 5
|Dec_Hi_°C = 0
|Year_Hi_°C = 12
|Jan_Lo_°C = -5
|Feb_Lo_°C = -3
|Mar_Lo_°C = 0
|Apr_Lo_°C = 5
|May_Lo_°C = 9
|Jun_Lo_°C = 12
|Jul_Lo_°C = 13
|Aug_Lo_°C = 13
|Sep_Lo_°C = 10
|Oct_Lo_°C = 5
|Nov_Lo_°C = 0
|Dec_Lo_°C = -3
|Year_Lo_°C = 5
|Jan_MEAN_°C = -2
|Feb_MEAN_°C = 0
|Mar_MEAN_°C = 4
|Apr_MEAN_°C = 9
|May_MEAN_°C = 14
|Jun_MEAN_°C = 17
|Jul_MEAN_°C = 18
|Aug_MEAN_°C = 18
|Sep_MEAN_°C = 15
|Oct_MEAN_°C = 9
|Nov_MEAN_°C = 2
|Dec_MEAN_°C = -1
|Year_MEAN_°C = 8
|Jan_Precip_cm = 2
|Feb_Precip_cm = 3
|Mar_Precip_cm = 3
|Apr_Precip_cm = 3
|May_Precip_cm = 6
|Jun_Precip_cm = 8
|Jul_Precip_cm = 8
|Aug_Precip_cm = 7
|Sep_Precip_cm = 5
|Oct_Precip_cm = 3
|Nov_Precip_cm = 4
|Dec_Precip_cm = 3
|Year_Precip_cm = 61
|source = Weatherbase |accessdate=9. máj 2009 <ref name="Weatherbase">{{citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=86911&refer=&units=metric
|titul=Weatherbase: Počasie pre Košice
|dátum prístupu=2009-05-09}}</ref>
}}
 
=== Vodné toky ===
Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] - [[Slaná]] - [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever - juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Olšava (prítok Hornádu)|Olšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín I]] a [[Ružín II]].
* ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]''.
 
=== Vodné plochy a jazerá ===
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená.
* vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]]
* [[Seligovo jazero]]
* [[Čanianske jazerá]] - štrkoviská
* vodná nádrž [[Bukovec (vodná nádrž)|Bukovec]] - zásobáreň pitnej vody
* vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] - zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
* vodná nádrž [[Pod Bukovcom]] - zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
 
== Správa mesta ==
[[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|Plastika mestského erbu]]
[[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vľavo|Historická radnica]]
[[Súbor:Divizia5.jpg|náhľad|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]]
[[Súbor:Košice city parts.svg|náhľad|vľavo|Administratívne delenie Košíc na [[Mestské časti Košíc|22 samosprávnych mestských častí]]]]
=== Mestská samospráva ===
{{hlavný článok|Mestské časti Košíc}}
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor]]om mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice
| url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm
| dátum vydania = 01.10.1990
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| jazyk =
}}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb.
o meste Košice v znení neskorších predpisov
| url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm
| dátum vydania = 16.03.2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| jazyk =
}}</ref>
 
[[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 80 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]].
 
[[Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a [[mestská rada|mestskej rady]] a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.
 
[[Mestská rada]] je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.
 
[[Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.
 
Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými [[miestne zastupiteľstvo|miestnymi zastupiteľstvami]] na čele so [[starosta]]mi.
 
=== Symboly ===
[[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarsi erb">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Erb mesta Košice
| url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Magistrát mesta Košice
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor]]a.
 
=== Regionálna samospráva a štátna správa ===
{{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}}
Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[kraj]]ov a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Obvodný úrad Košice
| url = http://www.vs.sk/ouke/
| dátum vydania = 17.04.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Obvodný úrad Košice
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref>
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Cassovia 1617.jpg|náhľad|vľavo|Cassovia - Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]]
[[Súbor:Veduta1.jpg|náhľad|Vojenská pevnosť Košice v 17. storočí]]
[[Súbor:133-3383 IMG.JPG|náhľad|[[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka sv.Michala]]]]
{{Hlavný článok|Dejiny Košíc}}
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] - ''Villa Cassa'' - predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], kedy kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch [[1270]] - [[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.
 
V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojska a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarsi erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (SRR)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, kedy sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Halaga
| meno = Ondrej Richard
| odkaz na autora =
| titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc
| vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
| miesto = Košice
| rok = 1967
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>
 
Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]] - [[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V 19. storočí sa stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou koňskou, neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1891]]). Po roku [[1918]] sa začlenili do rámca novovzniknutého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1938]] - [[1945]] patrili [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]].
 
V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]]. V šesťdesiatych rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v republike. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v 1983 s rozlohou 85,375 ha). Od roku [[1990]] sú spravované [[magistrát]]om s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]].
 
== Obyvateľstvo ==
=== Charakteristika ===
Podľa sčítania obyvateľstva v roku [[2001]] bolo národnostné zloženie mesta následovné: [[Slováci]] 89,09 %, [[Maďari]] 3,79 %, [[Rómovia]] 2,14 %, [[Česi]] 1,19 %, [[Rusíni]] 0,54 %, [[Ukrajinci]] 0,46 %, [[Nemci]] 0,17 %. K [[Rímskokatolícka cirkev|rísmkokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 58,3 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] 7,55 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] 4,11 %, ku [[pravoslávna cirkev|pravoslavnej cirkvi]] 1,45 %. Vieru neuviedlo 4,88 % populácie a bez vyznania je 19,35 % obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Vybrané výsledky zo sčítania v roku 2001
| url = http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440892&lstObec=599981
| dátum vydania = 2001
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
 
V demografickom vývoji nastáva v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] k stagnácii počtu obyvateľov. Po roku [[2001]] sa dokonca začal počet obyvateľov znižovať. Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol medzi rokmi [[1991]] a [[2001]] zaznamenaný v najmladšej mestskej časti [[Sídlisko Ťahanovce]] o 9 089 obyvateľov (nárast o 168 %) , ktorý vznikol v dôsledku ukončenia komplexnej bytovej výstavby. Táto mestská časť si ako jedna z mála udržuje prirodzený prírastok obyvateľstva. V dôsledku plánovanej výstavby bytov, by tu mohlo v najbližších rokoch pribudnúť okolo 6 tisíc obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov (39 691) mala v roku [[2006]] mestská časť [[Západ (okres Košice II)|Západ]] (16,9 %) a najnižší počet obyvateľov (393) mestská časť Lorinčík.
 
K 31. 12. 2008 mali Košice 233 659 obyvateľov, čo je pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenáva kladný prirodzený [[prírastok obyvateľstva]] (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), avšak migráciou obyvateľstva dochádza k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí republiky.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Podhorská
| meno = Kveta
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Košičanov je stále menej
| periodikum = sme.sk
| odkaz na periodikum =
| rok = 16.05.2009
| mesiac =
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html
| issn =
}}
</ref>
 
=== Vývoj počtu obyvateľstva ===
<timeline>
Colors=
id:lightgrey value:gray(0.9)
id:darkgrey value:gray(0.7)
id:sfondo value:rgb(1,1,1)
id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)
 
ImageSize = width:600 height:400
PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:240000
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo
 
BarData=
bar:1480 text:1480
bar:1800 text:1800
bar:1820 text:1820
bar:1846 text:1846
bar:1869 text:1869
bar:1890 text:1890
bar:1910 text:1910
bar:1921 text:1921
bar:1942 text:1942
bar:1950 text:1950
bar:1961 text:1961
bar:1970 text:1970
bar:1980 text:1980
bar:1991 text:1991
bar:2001 text:2001
 
PlotData=
color:barra width:20 align:left
 
bar:1480 from:0 till: 10000
bar:1800 from:0 till: 6000
bar:1820 from:0 till: 8700
bar:1846 from:0 till: 13700
bar:1869 from:0 till: 21700
bar:1890 from:0 till: 28900
bar:1910 from:0 till: 44200
bar:1921 from:0 till: 52900
bar:1942 from:0 till: 67000
bar:1950 from:0 till: 60700
bar:1961 from:0 till: 79400
bar:1970 from:0 till: 142200
bar:1980 from:0 till: 202400
bar:1991 from:0 till: 235160
bar:2001 from:0 till: 236093
 
PlotData=
 
bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10.000 shift:(-10,5)
bar:1800 at: 6000 fontsize:S text: 6.000 shift:(-10,5)
bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8.700 shift:(-10,5)
bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13.700 shift:(-10,5)
bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21.700 shift:(-10,5)
bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28.900 shift:(-10,5)
bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44.200 shift:(-10,5)
bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52.900 shift:(-10,5)
bar:1942 at: 67000 fontsize:S text: 67.000 shift:(-10,5)
bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60.700 shift:(-10,5)
bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79.400 shift:(-10,5)
bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142.200 shift:(-10,5)
bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202.400 shift:(-10,5)
bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235.160 shift:(-10,5)
bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236.093 shift:(-10,5)
 
TextData=
fontsize:S pos:(20,20)
 
</timeline>
 
=== Národnosti ===
Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, kedy záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo ku [[Slováci|slovenskej]] a koľko ku [[Maďari|maďarskej]] [[národnosť|národnosti]]. S populáciou 28 884 v roku 1891, iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako ich materský jazyk, 33,6 % [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % [[nemčina|nemčinu]]. V roku 1910 z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % Slovákmi, 7,2 % Nemcami a 1,8 % Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914
| vydavateľ = Talma Kiadó
| miesto = Pécs
| rok = 2003
| isbn =
| jazyk = po maďarsky
}}</ref> Po roku 1918 v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia (etnikum)|židovskú]] komunitu. V rokoch 1944-1945 okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Osvienčim]]u.<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bobríková
| meno = Zuzana
| odkaz na autora =
| titul = Židia v Košiciach
| url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = cassovia.sk
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref>
 
Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''. <ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Klub národnostných menšín
| url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = košice.sk
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov
| url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml
| dátum vydania = 21.03.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = mesto.sk
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Pašiový sprievod
| url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 30.07.2009
| vydavateľ = Ekumena
| miesto = Košice
| jazyk =
}}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] [[konzulát]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa
| url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu
| dátum vydania = 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma
| miesto = Košice
| jazyk = po maďarsky
}}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]]. Česká kultúra je prezentovaná v [[Českom centre Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = České centrum Košice
| url = http://www.czechcentres.cz/kosice/novinky.asp
| dátum vydania = 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Czech centres
| miesto =
| jazyk = po česky
}}</ref> Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Crowe
| meno = David M.
| odkaz na autora =
| titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia
| url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1
| dátum vydania = 1995
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Google Books
| miesto = Kanada
| jazyk = po anglicky
}}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít
| url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = rokovania.sk
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. Britské centrum pracuje popri [[Štátna vedecká knižnica|Štátnej vedeckej knižnici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = British Centres in libraries
| url = http://www.britishcouncil.org/slovakia-british-centres.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = British Council
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
 
== Partnerské mestá ==
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred OD Dargov]]
{|
|- valign=top
| {{border|[[Súbor:Flag of Hungary.svg|15px]]}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Turkey.svg|15px]]}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Germany.svg|15px]]}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Hungary.svg|15px]]}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a 1997 v Miškolci)
| {{border|[[Súbor:Flag of the United States.svg|15px]]}} [[Mobile (Alabama)|Mobile]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] 1992 v Košiciach)
|- valign=top
| {{border|[[Súbor:Flag of Serbia.svg|15px]]}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])
| {{border|[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|15px]]}} [[Ostrava]], [[Česko|Česká republika]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Russia.svg|15px]]}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Bulgaria.svg|15px]]}} [[Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Finland.svg|15px]]}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]])
|- valign=top
| {{border|[[Súbor:Flag of Poland.svg|15px]]}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Ukraine.svg|15px]]}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Italy.svg|15px]]}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Russia.svg|15px]]}} [[Moskva]], [[Rusko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])
| {{border|[[Súbor:Flag of Germany.svg|15px]]}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])
|}
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané 30. 6. 2006)
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná 6. 5. 2009)
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná 18. 9. 2009)
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
[[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Štátne divadlo Košice]]]]
[[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|left|Interiér [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]]]]
=== Divadlá ===
Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Štátne divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet|baletným]] súborom. Predstavenia sa konajú v historickej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie.
 
[[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''. [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''. Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].
 
Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]]. Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]]. Mnohé z nich sú zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]].
 
=== Kasárne Kulturpark ===
V súvislosti so získaním titulu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry]] [[2013]] pre Košice bol areál bývalých kasární a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného umenia a modernej nezávislej kultúry. Kulturpark prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich umelcov a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a podnikateľského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva festival moderného umenia, rôzne koncerty, výstavy, vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa aj tvorivé dielne pre deti.
 
=== Kiná ===
Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]. Za [[komunizmus|komunizmu]] vzniklo niekoľko kinosál v centre mesta. V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku Terasa veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kino Družba
| url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55
| dátum vydania = 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.07.2009
| vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. V súčasnosti funguje iba jedno - ''kino Úsmev''. Sedemsálové [[Multikino Cinemax]] je súčasťou [[Obchodné centrum Optima|obchodného centra Optima]]. Ďalšie multikino nájdete v [[Obchodné centrum Galéria|obchodnom centre Galéria]]. Alternatívnymi kinami sú [[Filmový klub Galéria]] a [[Cinefil]].
 
=== Hudba ===
[[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny symfonický orchester na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je [[Dom umenia]]. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj [[Hudobná spoločnosť Hemerkovcov]] a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]].
 
=== Folklór ===
Najstarším folklórnym súborom z Košíc je [[folklórny súbor Čarnica]], založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]]. Veľmi známym a na Slovensku populárnym je [[folklórny súbor Železiar]]. Ďalšími sú [[folklórny súbor Borievka]], [[folklórny súbor Hornád]], [[folklórny súbor Jahodná]] a rad detských súborov.
 
Košické folklórne súbory prezentujú spev a tanec regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš]]a, [[Spiš]]a a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov folklóru je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov. Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].
 
=== Múzeá ===
[[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]]
[[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákóciho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]]
[[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|vľavo|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]]
[[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|vľavo|Verejná knižnica Jána Bocatia]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Miklus's Prison.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]]
 
V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách. V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numiznatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''. V areály Katovej bašty, východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.