Skutky apoštolov: Rozdiel medzi revíziami

'''Skutky apoštolov''' (skratka '''Sk''') je piata kniha [[Nový zákon|Nového zákona]] popisujpcapopisujúca obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskajkresťanskej [[cirkev|cirkvi]], najmä činnostčinnosť [[apoštol]]ov [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] v 30. a 40. rokoch [[1. storočia]].

Kniha začína venovánímvenovaním [[svätý Teofil|Teofilovi]] podobne ako [[Evanjelium podľa Lukáša]] ku ktorému sa autor výslovne hlási.

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchylkamiodchýlkami v nikoľkýchniekoľkých veršoch, tzv. ''západný text'', ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Sk vznikla až po Evanjeliu Lukášovom, že obe napsíalnapísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.<ref> P. Pokorný, ''Úvod do Nového zákona.'' Praha 1993, str. 122 nn. </ref>

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u [[Irenej z Lyonu|Irenea]] (pred 200) a knihu uvádzajú všetknyvšetky zoznamy Nového zákona, začínajúc [[Muratoriho fragment|zlomkom Muratoriho]]. Najstarší zachovaný zlomok ([[papyrus]] P 48) je z [[3. storočia]].

Staršia tradícia predpokládalapredpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t.j. niekedypribližne okolov roku [[65]], a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktoroktorom, sa zmieňuje v Ko 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku [[70]], pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – [[90]].

Pre stotožnenie autora L a Sk s Lukášom z Ko 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvnekprvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Sk a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárnýlegendárny popsipopis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.<ref> P. Pokorný, ''Úvod do Nového zákona.'' Praha 1993, str. 125 n. </ref>