Manehto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: bg:Манетон
14nu5 (diskusia | príspevky)
d Malé úpravy + šablóny
Riadok 1:
'''Manehto''' alebo '''Manetó'''('''n''')<ref name="pozn-juls" group="pozn">Tvar ''Manetó'' vyplýva zo Zásad prispôsobovania starogréckych mien uvedených v [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]. Bižšie informácie v [[diskusia:Manehto|diskusii]] k heslu.</ref> alebo '''Manéthó'''<ref name="vbv-2007_287">{{Harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=287}}</ref> ({{v jazyku|grc|{{polytonic|''Μανεθῶ}}''}} alebo ''{{polytoniccudzojazyčne|grc|''Μανέθων}}''||/maˈnetʰō/|pc=n}}, ďalšie alteranatívy ''Manethós'', ''Manethó'', ''Manethón'') bol staroegyptský dejepisec a kňaz zo [[Sebennytos|Sebennyty]] ({{egy|Cebnucer}}, dnes Samanúd) v [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Žil v [[ptolemaiovská dynastia|ptolemaiovskom období]], približne v 3. storočí pred Kr. Okrem iného napísal dielo ''[[Aigyptiaka]]'' ({{lat|Aegyptiaca}}), ktoré sa zaoberalo [[Dejiny starovekého Egypta|históriou starovekého Egypta]]. Aj napriek tomu, že sa zachovalo len vo forme opisov výťahu pôvodnej práce, má veľký význam pre [[egyptológia|egyptológiu]] a často sa k nemu aj dnes obracajú odborníci ako na relevantný zdroj informácii o chronológii staroegyptských dejín.
 
== Meno ==
Originálny tvar mena v starej egyptčine je dnes neznámy, mohlo snáď znieť ''Manehto''.<ref name="vbv-2007_287" /> Existuje niekoľko jeho hypotetických významov, pôvodne mohlo znamenať „Pasák koní“, „Dar Thovta“, „Milovaný Thovtom“, „Pravda Thovta“, „Milovaný Neitou“ alebo „Milenec Neity“. Prvý výskyt v gréckom texte má tvar Manethón ({{cudzojazyčne|grc|{{polytonic|''Μανέθων}}''||/maˈnetʰōn/}}, u [[Flavius Iosephus|Flavia Iosepha]]; meno sa gramaticky správa podobne ako meno [[Platón]]).<ref name="pozn-juls" group="pozn" /> Nasledne sa vyskytujú ďalšie mutácie vrátane tvarov ''{{polytoniccudzojazyčne|grc|''Μανεθῶ}}''||/manetʰō/}} v [[Georgios Sykellos|Synkellovych]] opisoch verzií [[Sextus Iulius Africanus|Africana]] a [[Eusébios z Kaisareie|Eusébia]], ''{{polytoniccudzojazyčne|grc|''Μανέθως}}''||/maˈnetʰōs/}} u [[Plutarchos|Plutarcha]] a Eusébia, ''{{polytoniccudzojazyčne|grc|''Μαναίθως}}''||/maˈnaitʰōs/}} u [[CLaudius Aelianus|Claudia Aeliana]] a v byzantskej encyklopédii z 10. storočia [[Suda|Sude]].<ref>{{Harvbz|Fruin|1847|St=xxvii}}</ref> Ďalej sa vyskytujú tvary ''Manéthós'', ''Manéthón'' a ''Manethóth''. V latinských textoch môžeme nájsť tvary ''Manethon'', ''Manethos'', ''Manethonus'' a ''Manetos''.
 
== Život a dielo ==
Riadok 15:
* ''Prehľad fyziky''.
 
Autorstvo astrologického spisu ''Kniha Sothis'' je tiež pripisované jemu. Ako prvý vo svojej práci ''Aigyptiaka'' zaviedol pojem „dynastia“ ({{grcv jazyku|{{polytonicgrc|''δυναστεία}}''|zvrchovaná„zvrchovaná mocmoc“, panstvo„panstvo“}})<ref>{{Harvbz|Lepař|2008|St=310}}</ref>, ktorým označoval skupinu vládcov s určitými spoločnými znakmi.
 
Bol pravdepodobne kňazom slnečného božstva [[Re]]a v [[Heliopolis|Héliopole]] (podľa byzantského historika [[Georgios Sykellos|Georgia Synkella]] bol hlavným kňazom) a významnou osobnosťou [[Serapis|Serapidovho kultu]]. Serapis bolo božstvo, ktoré vzniklo v grécko-macedónskom období transformáciou pôvodného egyptského kultu býka [[Hapi]]ho ([[etymológia|etym]]. Usir-Hapi → Osiris-Ápis → Serapis), pravdepodobne po založení [[Alexandria|Alexandrie]] [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]]. Socha boha Serapida bola dovezená v rokoch 286–278 pred Kr. Ptolemaiom (asi I. Sóterom, ako potvrdzuje [[Plutarchos]] a [[Tacitus]]).<ref group="pozn">Tiež je možný Ptolemaios II. Filadelfos a existuje tradícia v staroveku, podľa ktorej to bol Ptolemaios III. Euergetés. ({{Harvbz|Tacitus|cca 110|Pr=4.83}}; {{Harvbz|Plutarchos|cca 80|Pr=28}})</ref> Na túto operáciu dohliadal [[Timotheos z Atén]] (autorita [[Eleusínske mystériá|eleusínskeho kultu]] [[Demeter|Demetery]]) a Manehto.