Podľa ústavy z roku [[1967]] je Uruguaj prezidentskou republikou.
V roku [[1515]] objavil [[španieli|Španiel]] [[Juan Díaz de Solís]] ústie rieky [[Río de la Plata]]. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo [[nerast]]né bohatstvo. [[Portugalsko|Portugalská]] a [[Španielsko|španielska]] kolonizácia začala v [[17. storočí]]. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa [[Charrúa]] boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku [[1724]] založili [[Španieli]] [[Montevideo]], dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti [[Portugalsko|Portugalcom]]. V roku [[1776]] pripadla krajina ako ''Banda Oriental'' (''Východné pobrežie'') španielskemu [[Zjednotené provincie La Platy|vicekráľovstvu Rio de la Plata]] ([[Argentína]]). Po páde španielskej vlády v Rio de la Plata v roku [[1810]] zahájil [[José Gervasio Artigas]] (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde [[Buenos Aires]] a v roku [[1814]] sa zmocnil [[Montevideo|Montevidea]]. Keď v roku [[1817]] obsadili [[Portugalci]] [[Montevideo]], začal boj za [[nezávislosť]] na [[Brazília|Brazílii]]. V roku [[1828]] bola s pomocou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] ako sprostredkovateľa zmluvou z [[Rio de Janeiro|Rio de Janeira]] uznaná [[nezávislosť]] Uruguaja. Ustavičná rivalita [[Brazília|Brazílie]] a [[Argentína|Argentíny]] o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi ''Colorados'' (Červený) a konzervatívnymi ''Blancos'' (Biely) boli určujúce pre uruguajské dejiny v [[19. storočí]]. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta [[José Batlle y Ordóñez|J. Batlle y Ordóñeza]] ([[1903]]-[[1907]] a [[1911]]-[[1917]]). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom [[Gabriel Terra]], ktorý po zmene ústavy od roku [[1933]] do roku [[1938]] vládol ako [[diktátor]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] na [[USA]]. Od roku [[1952]] do roku [[1966]] vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.
lk
Partizánske akcie hnutia [[Tupamaros]] mali v roku [[1965]] za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku [[1966]] návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku [[1968]] po 20% devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku [[1970]] žilo 90% všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku [[1971]] previedol prezident [[Jorge Pacheco Areco|Pacheco Areco]] vedenie proti partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku [[1976]] armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnúci orgán ''Radu národa''. Polovicu členov Rady tvorili dôstojníci. V roku [[1980]] odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.
Národných protestných dní v roku [[1983]] sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri [[1983]] sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V [[Montevideo|Montevideu]] sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.
Začiatkom roku [[1985]] sa uskutočnili od roku [[1973]] prvé demokratické voľby, z ktorých víťazne vyšiel [[Julio María Sanguinetti]]. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku [[1986]] sa mu podarilo zastaviť od roku [[1982]] trvajúci hospodársky úpadok. V rokoch [[1987]] až [[1988]] určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku [[1986]].
V novembri [[1989]] v prezidentských voľbách zvíťazil kandidát ''Národnej strany'' (''Blancois'') [[Luis Alberto Lacalle]]. V parlamentných a prezidentských voľbách [[27. novembra]] [[1994]] zvíťazila ''Strana Colorado'' pred vládnúcou stranou a koalíciou ''Pokrokové združenie''. Prezidentom bol opäť zvolený [[Julio María Sanguinetti|Julio Sanguinetti]].
V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.
