Arvaniti: Rozdiel medzi revíziami

Arvaniti prišli z južného Albánska do Grécka počas neskorého stredoveku (11-16 stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudné oblsti. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Bojótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovami [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécku menšinu. V Bojótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli [[Gréci]], ktorí žili hlavne v mestách ako [[Téby]] a [[Livadia]], zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], na ostrovoch [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamína]] a v niekoľkých malých attických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v [[Korint]]e, [[Nauplio]]ne a [[Argos]]e a okolitom viedieckom kraji, v kraji [[Nemea]] a [[Epidauros|Epidauria]]. Arvaniti sú pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šlachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvycirkvi, čím sa Arvaniti kultúrne pogréčtili, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba [[Epirus]], kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode [[Turci|Turkov]] islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo ''Turkoalvani (čiže Turkoalbánci)''. Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti [[islam]]izovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli [[Markos Botsaris]], Kountouriotis, Kriezis a námorná kapitánka [[Laskarina Bubulina]]. Behom tejto vojny tu Gréci vyvraždili mnoho islamských Arvanitov. V Gréckom štáte tvorili významnú menšinu a podla niektorých zdrojov sa vraj rokovalo, či sa uzná albánčina ako štátny jazyk. Nakoniec bolo rozhodnuté o používaní gréčtiny a Arvaniti boli označovaní ako albanofónni Gréci, krorými sa aj sami cítili. Situácia sa zmenila v r. [[1921]]-[[1923]], kedy do Grécka prišlo 2 000 000 Grékov z Anatólie po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a [[Turecko]]m. Títo [[Maloázijskí Gréci]] osídlili hlavne [[Macedónia|Macedóniu]] a [[Atika|Atiku]], teda územia v ktorom Gréci netvorili väčšinu. Po tejto udalosti už boli Arvaniti slabou menšinou Grécka a veľa z nich sa pomiešalo s Grékmi a hellenizovalo sa. Do výmeny obyvateľstva boli zahrnutí aj moslimskí Arvaniti, ktorí odišli do [[Turecko|Turecka]]. Potom ich grécka vláda začala prenasledovať, Metaxasov režim zakázal používať ich jazyk a počas jeho obdobia sa všetci moslimskí Arvaniti, ktorí tu ešte ostali vysťahovali z Epira do Albánska a z Albánska prišli do Grécka albánski Gréci. Po páde Metaxasa bolo samozrejme rozprávať arvanitikou opäť povolené.[[Súbor:Pelopones ethnic.JPG|náhľad|Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, červenou farbou sú vyznačení Arvaniti, fialovou Gréci.]]

Po spomínanej výmene obyvateľstva sa z Arvanitov stala vo všetkých oblastiach menšina. Mnoho z nich sa hellenizovalo keď odišli do veľkých miest. Cenzus z r. [[1934]] udáva počet 70 000 Arvanitov v Attike, cenzus z r. [[1976]] udáva počet 140 000 Arvanitov v Attike a v Bojótií. Dnes ich je približne 140 000 v celom Grécku, no ich menšinové postavenie sa neuznáva, sú označovaní za albanofónnych Grékov. Dnes sa predopkladápredpokladá, že približne 300 000 Grékov má predka Arvanita. Vďaka urbanizácií a miešaniu je už nepomiešaných Arvanitov veľmi málo a jedná sa predovšetkým o starších ľudí.