Ferdinand Čatloš: Rozdiel medzi revíziami

|Meno = Ferdinand Čatloš

|Portrét =

 

V roku [[1941]] pripravil armádu na boje proti [[ZSSR]], do ktorých sa armáda zapojila v [[jún]]i [[1941]]. V roku [[1944]] vypracoval kontroverzný plán vojenského prevratu na Slovensku a nastolenie vojenskej diktatúry. V pláne sa mimo iného spomína nasledovné: „...(Diktatúra) by zrušila vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou.“ Práve vďaka jeho snahe bolo zabezpečené lietadlo, ktoré [[4. august]]a odletelo spolu s kapitánom Ferjenčíkom a [[Karol Šmidke|Šmidkem]] do ZSSR. Plán [[23. august]]a doručila delegácia SNR do Moskvy. Pritom sa Čatloš usiloval o nadviazanie spojenia so sovietskymi vojenskými i politickými činiteľmi, ako aj slovenským protifašistickým odbojom. Jeho plány však boli [[Slovenská národná rada (1943-1992)|Slovenskou národnou radou]] odmietnuté. Po vypuknutí [[SNP]] mal pod nemeckým nátlakom [[29. august]]a [[1944]] prejav zameraný proti SNP. Prejav, ktorý napísal [[Tido J. Gašpar]], žiadal od vojenských posádok, aby nekládli odpor Nemcom obsadzujúcim územie Slovenska. Najmä posádky na západnom a východnom Slovensku, ktoré nepočítali s tak skorým vypuknutím povstania a neboli tak zasvätené do jeho príprav ako tie, ktoré okolo seba sústredil [[Ján Golian|Golian]], slová Čatlošovho prejavu uposlúchli a k povstaniu sa nepripojili. Ďalej bol prinútený asistovať nemeckým vojskám pri odzbrojovaní bratislavskej posádky, potom keď začalo byť zrejmé, že sa ho Nemci chystajú zatknúť však [[2. september|2. septembra]] [[1944]] odišiel k povstalcom na stredné Slovensko. Na rozkaz Jána Goliana bol zatknutý, neskôr [[13. september|13. septembra]] [[1944]] odovzdaný partizánom [[Peter Alexejevič Veličko|P.A. Veličku]], ktorí zabezpečili jeho odlet so spoluinternovaným [[generál]]om [[Jozef Turanec|Turancom]] [[13. september|13. septembra]] do partizánskeho štábu v Kyjeve, odkiaľ bol neskôr prevezený do [[Moskva|Moskvy]]. Národným súdom v Bratislave bol po vojne odsúdený na 5 rokov väzenia. Neskôr, od roku [[1948]] až do svojej smrti, pracoval ako úradník v [[Martin (mesto)|Martine]].