Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: eo:Šariš; kozmetické zmeny
Riadok 24:
Na poste županov sa striedali príslušníci viacerých rodov. V 17. storočí to boli najmä [[Rákociovci]] (Rákóczi).
 
[[ObrázokSúbor:Slovakia Saris.gif|thumb|right|Región Šariš na severovýchode Slovenska]]
 
== Dejiny ==
Historické územie v severnej časti Slovenska. Názov má podľa hradu Šariš, ktorý bol sídlom šarišského župana. Južná časť Šariša leží v [[Košická kotlina|Košickej kotline]], severná časť vyplňujú [[Nízke Beskydy]] a [[Čergov (pohorie)|Čergov]].
 
Šariš sa súčasťou Uhorska stal až v druhej polovici 11. storočia. Spočiatku bol spolu s Abovom a Hevešom súčasťou komitátu Novum castrum (pomenovanom po hrade ''Novum Castrum'', ktorý dostal tiež názov Abawyuar, Abaújvar, Abov). Počas 13. storočia sa Šariš zmenil na samostatný komitát (pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom v roku [[1241]]). Na prelome 13. a 14. storočia sa zmenil na šľachtickú stolicu, ako samostatný administratívny celok (comitatus Sarossiensis) a zachoval sa až do roku 1922.
 
Hranice Šariša sa ustálili v 14 storočí, neisté boli so Spišskou stolicou v oblasti [[Vyšný Slavkov|Vyšného a Nižného Slavkova]] a s Abovskou stolicou, pokiaľ ide o príslušnosť [[Ťahanovce|Ťahanoviec]]. Hranice so Zemplínskou stolicou sa výraznejšie zmenili 1882 ([[Ďurďoš]] a ďalších 10 dedín sa pripojilo k Šarišu a 5 iných dedín k Zemplínskej stolici).
 
Najstaršie doklady o pravekom osídlení Šariša sú z [[paleolit|paleolitu]]u (dolina Torysy). Významnejšie sú výšinné sídliská obyvateľmi [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] v povodí [[Torysa|Torysy]] z [[neolit|neolitu]]u. [[Skupina východoslovenských mohýl|Východoslovenské mohyly]] (Kurima, Giraltovce, Radoma a iné) svedčia o hustom osídlení územia medzi [[Topľa|Topľou]] a [[Ondava|Ondavou]] v [[eneolit|eneolite]]e. V strednej [[Bronzová doba|bronzovej dobe]] prenikol do Šariša a južnejšej časti Košickej kotliny ľud [[Pilinská kultúra|pilinskej kultúry]]. [[Kelti]] sa usadili iba v južnejšej úrodnejšej časti, ktorá bola osídlená už v prvých storočiach nového letopočtu.
 
Najstaršie [[Slovania|slovanské obyvateľstvo]] preniklo do Šariša zo severu koncom 4. storočia. Najstaršia slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri [[Veľký Šariš|Veľkého Šariša]].
 
Osídlenie vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]] je doložené v katastri [[Prešov|Prešova]]a, [[Geraltov|Geraltova]]a, [[Chmeľov|Chmeľová]], [[Vlača|Vlače]], Veľkého Šariša a na [[Hrádok|Hrádku]], v katastri [[Fintice|Fintic]], [[Solivar|Solivaru]]u a [[Kapušany|Kapušian]], kde osídlenie pokračovalo aj v poveľkomoravskom období. Severná časť Šariša sa intenzívnejšie začala zaľudňovať až v 2. polovici 13. storočia. Slovenské obyvateľstvo do polovice 14 storočia osídlilo takmer celú dolinu Tople a Ondavy.
 
Počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] od 2. polovice 14 storočia najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši [[Rusíni|rusínske]] pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie.
 
Osídľovanie severného Šariša na valašskom práve bolo najintenzívnejšie v 16. storočí. Koncom 16 storočia už bola sídelná sieť feudálneho Šariša vyvinutá. Roku 1598 bolo v Šariši 371 sídel, z toho 3 slobodné kráľovské mestá, 5 mestečiek a 263 dedín a osád. V nasledujúcom období vzniklo už iba niekoľko sídel, ktoré sa vyvinuli z majerov a pri priemyselných centrách. Súpis z roku 1720 uvádza v Šariši 3 slobodné kráľovské mestá ([[Bardejov]], [[Prešov]] a [[Sabinov]]), 9 mestečiek ([[Drienov|Drieňov]], [[Hanušovce nad Topľou]], Veľký Šariš, [[Breznica]], [[Lipany]], [[Plaveč]], [[Kurima]], [[Gaboltov]] a [[Zborov]]) a 360 dedín a osád.
 
Pre osídlenie Nízkych Beskýd sú charakteristické malé, ale početné dediny.
 
[[Protihabsburské stavovské povstania|Stavovské povstania]] v 17. a začiatkom 18. storočia, morová epidémia začiatkom 18. storočia a hromadné sťahovanie poddaných na Dolnú zem po roku 1715 viedli k hlbokému úpadku, ktorý sa prejavil v pustnutí sídel. Počet malých sídel, ktorý nemal viac ako 20 domov alebo domácností, stúpol roku 1720 oproti r. 1598 z 58,2% na 90,8%.
 
Slobodné kráľovské mestá Bardejov, Prešov a Sabinov sa vyvinuli v 14. storočí pri dôležitých medzinárodných obchodných cestách. Mestá Prešov a Bardejov mali v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] vynikajúce evanjelické školy.
Riadok 51:
Šarišská stolica bola uchránená pred tureckými vpádmi.
 
Do 1775 sa Šariš delil na 4 [[Slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (''Processus primus, secundus, tertius a quartus''). [[Panstvo Makovica|Makovické panstvo]] (Makovica, Dominium Makovicza), ktoré leží v severovýchodnej časti, malo v rámci 4 slúžnovských okresov osobitné postavenie, no dôvody jeho samostatnosti nie sú známe. Od roku 1776 (okrem 1786 – 90) mal 6, od 1908 7 slúžnovských okresov. Administratívnym centrum bolo pôvodne na hrade Šariš, potom sa menilo, v 18. storočí sa ustálilo v [[Prešov|Prešove]]e.
 
Šesť slúžnovských okresov dostalo v roku 1776 toto pomenovanie:
* Hornotoryský (''Processus Tarczensis superior'')
* Dolnotorykský (''Processus Tarczensis inferior'')
* Širocký (''Processus Sirokiensis'')
* Sekčovský (''Processus Sekcsoviensis'')
* Topľanský (''Processus Taplansis'')
* Makovický (''Processus Makoviczensis'')
 
Každý slúžnovský okres bol rozdelený na tri obvody, na čele prvého stál slúžny, na čele ďalších dvoch podslúžni.
Riadok 98:
 
 
Šariš má bohaté odbojné [[Tradícia|tradície]] proti feudalizmu. V 50 rokoch 15. storočia bol dejiskom vystúpenia [[Bratríci|bratríkov]] (V Chmeľovej mali opevnený tábor.). Roku 1632 zachvátilo Šariš roľnícke povstanie, ktorá sa rozšírilo z Potisia. Poddaný ľud sa zúčastnil aj na Východoslovenskom roľníckom povstaní v 1831 (pomník na vrchu Furča pri Haniske, časti Prešova).
 
== Teritoriálne začlenenie územia ==
V roku [[1918]] (potvrdené Trianonskou zmluvou roku [[1920]]) sa Šariš stal súčasťou Česko-Slovenska.
 
Šarišská župa sa takmer celá [[1. január]]a [[1923]] stala súčasťou Košickej (veľ)župy, ktorá bola roku [[1928]] zrušená.
 
Za krajinského zriadenia 1928 – 38 do tohto historického územia patrili obce okr. Bardejov, Giraltovce, Košice - vidiek, Prešov, Sabinov a Stropkov.
 
Roku 1949 – 60 patril do Prešovského kraja.
Riadok 118:
== Okresy ==
V r. [[1910]] bol Šariš rozdelený na tieto slúžnovské okresy:
* [[Prešov]]
* [[Bardejov]]
* [[Svidník]]
* [[Giraltovce]]
* [[Lipany]]
* [[Sabinov]]
* [[Lemešany]]
 
Mestá so zriadeným magistrátom:
 
** [[Prešov]]
** [[Bardejov]]
** [[Sabinov]]
 
== Súčasnosť ==
{{Hlavný článok|Šariš (región)}}
 
Riadok 139:
 
{{Uhorské župy}}
 
 
[[Kategória:Šariš]]
Řádek 146 ⟶ 145:
[[de:Šariš]]
[[en:Šariš]]
[[eo:Sáros (reĝa departemento)Šariš]]
[[hu:Sáros vármegye]]
[[it:Sáros]]