Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: eo:Šariš; kozmetické zmeny |
|||
Riadok 24:
Na poste županov sa striedali príslušníci viacerých rodov. V 17. storočí to boli najmä [[Rákociovci]] (Rákóczi).
[[
== Dejiny ==
Historické územie v severnej časti Slovenska. Názov má podľa hradu Šariš, ktorý bol sídlom šarišského
Šariš sa súčasťou Uhorska stal až v druhej polovici 11. storočia. Spočiatku bol spolu s Abovom a Hevešom súčasťou komitátu Novum castrum (pomenovanom po hrade ''Novum Castrum'', ktorý dostal tiež názov Abawyuar, Abaújvar, Abov). Počas 13. storočia sa Šariš zmenil na samostatný komitát (pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom v roku [[1241]]). Na prelome 13. a 14. storočia sa zmenil na šľachtickú stolicu, ako samostatný administratívny celok (comitatus Sarossiensis) a zachoval sa až do roku 1922.
Hranice Šariša sa ustálili v 14 storočí, neisté boli so Spišskou stolicou v oblasti [[Vyšný Slavkov|Vyšného a Nižného Slavkova]] a s Abovskou stolicou, pokiaľ ide o príslušnosť [[Ťahanovce|Ťahanoviec]]. Hranice so Zemplínskou stolicou sa výraznejšie zmenili 1882 ([[Ďurďoš]] a ďalších 10 dedín sa pripojilo k Šarišu a 5 iných dedín k Zemplínskej stolici).
Najstaršie doklady o pravekom osídlení Šariša sú z [[paleolit
Najstaršie [[Slovania|slovanské obyvateľstvo]] preniklo do Šariša zo severu koncom 4. storočia. Najstaršia slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri [[Veľký Šariš|Veľkého Šariša]].
Osídlenie vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]] je doložené v katastri [[Prešov
Počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] od 2. polovice 14 storočia najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši [[Rusíni|rusínske]] pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie.
Osídľovanie severného Šariša na valašskom práve bolo najintenzívnejšie v 16. storočí. Koncom 16 storočia už bola sídelná sieť
Pre osídlenie Nízkych Beskýd sú charakteristické malé, ale početné dediny.
[[Protihabsburské stavovské povstania|Stavovské povstania]] v 17. a začiatkom 18. storočia, morová epidémia začiatkom 18. storočia a hromadné sťahovanie poddaných na Dolnú zem po roku 1715 viedli k hlbokému úpadku,
Slobodné kráľovské mestá Bardejov, Prešov a Sabinov sa vyvinuli v 14. storočí pri dôležitých medzinárodných obchodných cestách. Mestá Prešov a Bardejov mali v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] vynikajúce evanjelické školy.
Riadok 51:
Šarišská stolica bola uchránená pred tureckými vpádmi.
Do 1775 sa Šariš delil na 4 [[Slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (''Processus primus, secundus, tertius a quartus''). [[Panstvo Makovica|Makovické panstvo]] (Makovica, Dominium Makovicza), ktoré leží v severovýchodnej časti, malo v rámci 4 slúžnovských okresov osobitné postavenie, no dôvody jeho samostatnosti nie sú známe. Od roku 1776 (okrem 1786 – 90) mal 6, od 1908 7 slúžnovských okresov. Administratívnym centrum bolo pôvodne na hrade Šariš, potom sa menilo, v 18. storočí sa ustálilo v [[Prešov
Šesť slúžnovských okresov dostalo v roku 1776 toto pomenovanie:
* Hornotoryský (''Processus Tarczensis superior'')
* Dolnotorykský (''Processus Tarczensis inferior'')
* Širocký (''Processus Sirokiensis'')
* Sekčovský (''Processus Sekcsoviensis'')
* Topľanský (''Processus Taplansis'')
* Makovický (''Processus Makoviczensis'')
Každý slúžnovský okres bol rozdelený na tri obvody, na čele prvého stál slúžny, na čele ďalších dvoch podslúžni.
Riadok 98:
Šariš má bohaté odbojné [[Tradícia|tradície]] proti feudalizmu. V 50 rokoch 15. storočia bol dejiskom
== Teritoriálne začlenenie územia ==
V roku [[1918]] (potvrdené Trianonskou zmluvou roku [[1920]]) sa Šariš stal súčasťou Česko-Slovenska.
Šarišská župa sa takmer celá [[1. január]]a [[1923]] stala súčasťou Košickej (veľ)župy, ktorá bola roku [[1928]] zrušená.
Za krajinského zriadenia 1928 – 38 do tohto historického územia patrili obce okr. Bardejov, Giraltovce, Košice - vidiek, Prešov, Sabinov a Stropkov.
Roku 1949 – 60 patril do Prešovského kraja.
Riadok 118:
== Okresy ==
V r. [[1910]] bol Šariš rozdelený na tieto slúžnovské okresy:
* [[Prešov]]
* [[Bardejov]]
* [[Svidník]]
* [[Giraltovce]]
* [[Lipany]]
* [[Sabinov]]
* [[Lemešany]]
Mestá so zriadeným magistrátom:
** [[Prešov]]
** [[Bardejov]]
** [[Sabinov]]
== Súčasnosť ==
{{Hlavný článok|Šariš (región)}}
Riadok 139:
{{Uhorské župy}}
[[Kategória:Šariš]]
Řádek 146 ⟶ 145:
[[de:Šariš]]
[[en:Šariš]]
[[eo:
[[hu:Sáros vármegye]]
[[it:Sáros]]
|