Tučniak obrovský: Rozdiel medzi revíziami

'''Tučniak obrovský''' alebo '''tučniak cisársky''' alebo '''[[tučniak veľký]]''' (''Aptenodytes forsteri'') je najvyšší a najťažší zo všetkých žijúcich druhov tučniakov a je výskytovo obmedzený na [[Antarktída|Antarktídu]].

Samec a samica sú si podobní operením a veľkosťou, v dospelosti dosahujúc 122 cm výškovo a hmotnosťou 22-37 kg. Hmotnosť závisí od toho, ako ďaleko sa dostali v [[reprodukcia|reprodukčnom]] cykle. Obaja, samci aj samice, strácajú značnú hmotnosť počas vychovávania mláďat a [[inkubácia|inkubácie]] vajec. Tak ako všetky druhy [[tučniak]]ov, aj tučniak cisársky má telo prispôsobené na minimalizovanie [[odpor]]u pri plávaní a krídla, z ktorých sa stali tuhé, ploché plutvy. Nie je schopný [[let]]u.<br />

Jazyk je vybavený drobnými [[osteň|ostňami]] smerujúcimi do zadnej časti, slúžiacimi na zamedzenie úniku [[korisť|koristi]] po ulovení. Dospelý jedinec má tmavočierne chrbtové perie pokrývajúce hlavu, bradu, hrdlo, chrbát, chrbtovú časť krídel a chvost. Čierne operenie je výrazne ohraničené od svetlo sfarbeného operenia na iných častiach tela.

Mláďatá majú ušné škvrny, bradu a hrdlo biele, zatiaľ čo zobák je čierny. Zvyčajne sú pokryté strieborno-sivým perím a majú čiernu hlavu a bielu masku. Čisto biely jedinec bol nájdený roku 2001, ale keďže nemal ružové oči, nebol považovaný za [[Albinizmus|albína]]. Po vyliahnutí váži mláďa okolo 315 g a operí sa po dosiahnutí 50% váhy dospelého jedinca. <br />

Tmavé operenie tučniaka cisárskeho bledne a ustupuje do hnedej počas zimných mesiacov, od Novembra do Februára, pred každoročným pĺznutím v Januári a prvej polovici Februára. [[Pĺznutie]] je v porovnaní s ostatnými druhmi [[vták]]ov rýchle, trvá len približne 34 dní. Perie tučniakov sa objavuje na [[pokožka|pokožke]] potom, čo dosiahne tretinu celkovej dĺžky a pred tým, než sa staré perie stratí, aby sa znížili [[Teplo|tepelné]] straty. Nové perá potom vystrčia staré pred ukončením svojho rastu.

Vzhľadom k tomu, že [[Druh (taxonómia)|druh]] nemá pevne stanovenú [[lokalita|lokalitu]] [[hniezdenie|hniezdenia]], ktorú by jedinci mohli využiť na [[lokalizácia|lokalizovanie]] vlastného partnera alebo mláďaťa, tučniak cisársky sa kvôli [[identifikácia|identifikácii]] musí spoliehať na [[hlas]]ové [[signál]]y. Používa [[komplex]]ný súbor [[zvuk]]ových prejavov, ktoré sú veľmi dôležité pre individuálne rozpoznanie sa medzi rodičmi, potomkami a priateľmi, zobrazujúc najrozšírenejšie variácie jednotlivých zvukov spomedzi všetkých druhov [[tučniak]]ov. Dorozumievajúce sa tučniaky cisárske využívajú dve [[frekvencia|frekvenčné]] pásma súčasne. Mláďatá používajú [[frekvencia|frekvenčne]]- modulované hvízdanie pri žobraní o jedlo a kontaktovaní rodičov.<br />

Tučniak cisársky sa rozmnožuje v najchladnejšom [[prostredie|prostredí]] zo všetkých [[vták]]ov; [[teplota]] [[vzduch]]u môže dosiahnuť -40&nbsp;°C, [[rýchlosť vetra]] 144 km/hod. Teplota vody je mrazivých -1,8&nbsp;°C, čo je oveľa nižšie ako priemerná telesná teplota tučniaka cisárskeho (39&nbsp;°C). Tento druh sa proti [[teplo|tepelným]] stratám prispôsobil niekoľkými spôsobmi.

[[Perie]] poskytuje 80-90% [[izolácia|izolácie]] a tučniaky taktiež majú vrstvu podkožného [[tuk]]u o hrúbke 3 cm pred [[rozmnožovanie|rozmnožovaním]]. Výsledná [[vrstva]] prekáža tučniakom v [[pohyb]]livosti.<br />

Jeho tvrdé pierka sú krátke, kopijovité (tvaru [[kopija|kopije]]) a husto zapĺňajú celý povrch [[koža|kože]]. S približne 100 pierkami na 6,5 cm² má najvyššiu [[hustota|hustotu]] [[perie|operenia]] zo všetkých druhov [[vták]]ov. Ďalšiu vrstvu [[izolácia|izolácie]] tvoria oddelené brká jemných vláken sústredených medzi perím a kožou ([[páperie]]).<br />

[[Sval]]y umožňujú, aby mohlo byť na [[Zemský povrch|súši]] perie držané vzpriamene, čím sa znížia tepelné straty zachytávaním vrstvy vzduchu tesne nad pokožkou. Naopak, operenie je vo vode ploché, takže udržuje pokožku a spodnú [[páperie|páperovú vrstvu]] nepremokavou. Uhládzanie si peria je nevyhnutným pre napomáhanie [[izolácia|izolácii]] a pri udržiavaní peria olejovitého a vode-odolného.

Tučniak cisársky je schopný [[termoregulácia|termoregulácie]] (udržiavania si svojej základnej telesnej teploty) bez toho, aby upravil svoj [[metabolizmus]], cez širokú škálu teplôt. Známa ako [[termo-neutrálna škála]], zasahuje od -10 do 20&nbsp;°C.<br />

Pri teplotách presahujúcich 20&nbsp;°C, sa môže tučniak cisársky rozrušiť, keďže jeho [[telesná teplota]] a rýchlosť [[metabolizmus|metabolizmu]] stúpnu, aby sa zvýšila tepelná strata. Dvíhaním krídel a odhaľovaním spodnej strany vystavuje povrch svojho tela vzduchu 16-timi percentami, čím napomáha strate tepla vo väčšom množstve.

Prevažnú časť jeho potravy tvoria ryby, kôrovce a hlavonožce, napríklad [[sépie|sépia]]. Pri love dokáže zostať ponorený až 18 minút a potopiť sa do hĺbky 535 metrov. Disponuje niekoľkými prispôsobeniami pre uľahčenie ponárania, vrátane nezvyčajne štruktúrovaného [[hemoglobín]]u pre zotrvanie v činnosti pri nízkej hladine kyslíka, pevnými kosťami na zníženie [[barotrauma|barotraumy]] a schopnosťou redukovať [[metabolizmus]] a pozastaviť nepodstatné funkcie orgánov.

Tučniak cisársky je snáď najznámejší pre sled pútí, ktoré dospelí vykonajú každý rok kvôli páreniu a kŕmeniu svojich potomkov. Jediný druh tučniaka, ktorý sa rozmnožuje počas antarktickej zimy putuje 50 až 120 km po ľade ku chovným [[kolónia|kolóniám]]. Tieto kolónie môžu zahŕňať tisíce jedincov.

Priemerná ročná miera prežitia tučniaka cisárskeho je 95,1%, s priemernou dĺžkou života 19,9 rokov. Tí istí [[výskum]]níci, ktorí to vypozorovali odhadujú, že 1% narodených mláďat by reálne mohlo dosiahnuť vek 50 rokov. Naopak, len 19% mláďat prežije svoj prvý rok života. Z toho dôvodu 80% [[populácia|populácie]] tučniaka cisárskeho tvoria dospelí jedinci starší ako 5 rokov.

Tučniak cisársky bol opísaný roku 1844 anglickým zoológom [[George Robert Gray|Georgeom Grayom]], ktorý odvodil jeho všeobecné pomenovanie zo starej [[gréčtina|gréčtiny]]: a/α „bez“ pteno-/πτηνο- „schopný lietať“ alebo „okrídlený“ a dytes/δυτης „potápač“.

Jeho konkrétny prívlastok je na počesť nemeckému prírodovedcovi [[Johann Reinhold Forster|Johannovi Forsterovi]], ktorý sprevádzal kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]] na jeho druhej plavbe [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] a oficiálne pomenoval päť ďalších druhov [[tučniak]]ov.

Spolu s podobne sfarbeným, ale menším [[Tučniak kráľovský|tučniakom kráľovským]] (''A. patagonicus'') je tučniak cisársky jedným z dvoch zachovaných druhov rodu ''Aptenodytes''.

[[Fosília|Fosílny]] dôkaz o treťom druhu – [[Tučniak Ridgenov]] (''A. ridgeni'') – bol nájdený vo fosílnych záznamoch z neskorého [[Pliocén]]u z pred asi troch miliónov rokov na [[Nový Zéland|Novom Zélande]].

Štúdie o správaní tučniakov a ich [[genetika|genetike]] navrhli, že rod ''Aptenodytes'' je bazálny; inými slovami, že sa oddelil od odvetvia, z ktorého pochádzajú všetky ostatné žijúce druhy tučniakov. Dôkaz z mitochondriálnej a jadrovej [[DNA]] naznačuje, že toto rozdelenie nastalo zhruba pred 40 miliónmi rokov.

[[id:PinguinPenguin Kaisarkaisar]]