|
== Geológia ==
Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené [[andezit]]om. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi, [[diorit]]u.pyroxenických Hlavnýmia leukokrátnych minerálnymiandezitov, zložkamiautochtónnych súa redeponovaných [[plagioklas]]y,pyroklastík konkrétneako [[andezín]]aj a farebné minerályepiklastík ([[biotit]],ich [[amfibol]],hrúbka [[pyroxén]]y),sa ktorépohybuje tvoriaod základnú350 hmotudo i500 výrastlicem). [[Kremeň]]Vyššia ačasť [[draselnývýplne živec|draselnéje živce]]tvorená sa500 vyskytujúmetrov lenhrubým akokomplexom [[akcesorickýlávových minerál|akcesórie]],prúdov aleboamfibolicko-pyroxenických chýbajú<ref>[http://www.mineraly.sk/a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických http://wwwandezitov.mineraly.sk] (Online)Najmladšie prístup:výplne 26.12.2008</ref>sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy) <ref name="Konečný et al., 2001"/>. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a [[aglomerát (hornina)|aglomeráty]] v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny. ▼Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]]. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného [[báden]]u po [[panón]] (16,5 – 8,5 milónov rokov)<ref name="Konečný et al., 2001">Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: ''Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska.'' Mineralia Slovaca 33, s. 159 - 178</ref>. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický [[graben]] sformovaný vo vrchnom bádene<ref name="Konečný et al., 2001"/>. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická [[stratovulkán|stratovulkanická]] stavba s prevahou epiklastických [[brekcia|brekcií]] nad lávovými prúdmi.
ahoj debil
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)<ref name="Konečný et al., 2001"/>. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny [[štiavnický stratovulkán|štiavnického stratovulkánu]]. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných [[zlepenec|zlepencov]] s [[pieskovec|pieskovcami]] a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku [[uhlie|uhoľných]] slojov ako sú [[Handlová]] a [[Nováky]], ktoré sú bádenského veku.
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom bádene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických [[andezit]]ov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane)<ref name="Konečný et al., 2001"/>. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
▲Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy) <ref name="Konečný et al., 2001"/>. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a [[aglomerát (hornina)|aglomeráty]] v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.
== Referencie ==
|
