Palivo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Mercy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 213.151.217.135 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mercy
Riadok 1:
[[Súbor:Braunkohle als Hausbrand.jpg|thumb|Briketa.]]
!!!!!!!!PALIVA!!!!!!!
'''Palivo''' je všeobecné označenie pre [[chemický prvok]], [[chemická látka|chemickú látku]] alebo ich [[zmes]], ktorý/-rá je schopný/-ná za vhodných podmienok začať a udržať chemickú reakciu [[spaľovanie|spaľovania]]. Pri spaľovaní sa uvoľňuje [[chemická energia]] obsiahnutá v palive, a premieňa hlavne na [[tepelná energia|tepelnú energiu]], ktorú je možné ďalej využiť.
 
''Pojem'' '''''palivo''''' ''sa používa aj vo význame'' '''''[[jadrové palivo]]''''' ''na označenie materiálu, ktorý je schopný uvoľňovať [[jadrová energia|jadrovú energiu]].''<br />
'''PALIVO''' je všeobecné označenie pre chemický prvok,chemickú látku alebo ich zmes, ktorá je schopná za vhodných podmienok začať a udržať chemickú reakciu spaľovania. Pri spaľovaní sa uvoľňuje chemická energia obsiahnutá v palive, a premieňa hlavne na tepelnú energiu, ktorú je možné ďalej využiť.
''K palivám sú zaraďované aj [[výbušnina|výbušniny]].''
 
Pojem PALIVO sa používa aj vo význame jadrové palivo na označenie materiálu, ktorý je schopný uvoľňovať jadrovú energiu
K palivám sú zaraďované aj výbušniny
== Požiadavky na palivá ==
POZIADAVKY NA PALIVA:
Na palivá sú kladené '''základné požiadavky''':
* vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok.
* maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo
* minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú
 
NaOkrem toho musia mať palivá aj kladenévhodné '''ZAKLADNEfyzikálne POZIADAVKYvlastnosti''':
* dobrá [[výhrevnosť]]
* dobrá zápalnosť
* dostatočná rýchlosť spaľovania
* vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru
* dobrá odparivosť
* vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia
* výhodné chemické zloženie a iné.
 
Pre ich praktické použitie musia spĺňať aj podmienky:
vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok.
* dostupnosti
maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo
* nízkej ceny
minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú
* bezpečnej dopravy
* dobrej skladovateľnosti
 
Okrem toho musia mať palivá aj vhodné FYZIKALNE VLASTNOSTI:
dobrá výhrevnosť
dobrá zápalnosť
dostatočná rýchlosť spaľovania
vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru
dobrá odparivosť
vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia
výhodné chemické zloženie a iné.
 
PRE ICH PRAKTICKE VYUZITIE MUSIA SPLNAT AJ TIETO PODMIENKY:
-dostupnosti
-nízkej ceny
-bezpečnej dopravy
-dobrej skladovateľnosti
 
 
SKUPENSTVA PALIV:
 
== Skupenstvá palív ==
Vhodné palivá sú zastúpené všetkými tromi skupenstvami:
* '''plynné palivá''': napríklad [[vodík]], [[zemný plyn]], [[svietiplyn]], [[koksárenský plyn]], [[kychtový plyn]], [[generátorový plyn]] ..
* '''kvapalné palivá''': napríklad [[benzín]], [[motorová nafta]], [[petrolej]], [[benzén]], [[alkohol]]y, [[vykurovací olej]], [[mazut]] ..
* '''pevné palivá''': napríklad [[uhlie]], [[koks]] ..
 
== Uhľovodíkové palivá ==
PLYNNE PALIVA:
[[Súbor:Refinery.jpg|250px|thumb|Rafinéria.]]
vodík,zemný plyn,svietiplyn,koksárenský plyn,kychtový plyN,generátorový plyn..
Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú '''uhľovodíkové palivá'''. Vyrábajú sa z [[ropa|ropy]], zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá tiež '''fosílne'''. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, aletrnatívne zdroje energie.
KVAPALNE PALIVA:
benzín,motorová nafta,petrolej,benzén,alkoholy,vykurovací olej,mazut..
PEVNE PALIVA:
uhlie,koks..
 
UHLOVODIKOVE PALIVA:
 
=== Vlastnosti uhľovodíkových palív ===
Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú UHLOVODIKOVE PALIVA. Vyrábajú sa z ropy, zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá tiež FOSILNE. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, aletrnatívne zdroje energie.
Uhľovodíkové palivá sú tvorené [[uhľovodík]]mi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti:
* spálením jedneho kilogramu [[vodík]]a sa získa až '''120,8 MJ''' tepelnej energie
* spálením jedneho kilogramu [[uhlík]]a sa získa '''32,8 MJ''' tepelnej energie
 
Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj [[molekula|molekuly]] s viazaným [[kyslík]]om, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.
VLASTNOSTI UHLOVODIKOVYCH PALIV:
 
== Mendelejevov vzťah ==
Uhľovodíkové palivá sú tvorené uhľovodíkmi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné ENERGETICKE VLASTNOSTI:
Pokiaľ je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť je možné určiť pomocou [[Mendelejev]]ovho vťahu:
spálením jedneho kilogramu vodíka sa získa až 120,8 MJ tepelnej energie
spálením jedneho kilogramu uhlíka sa získa 32,8 MJ tepelnej energie
 
'''H<sub>u</sub> = 33,913.m<sub>C</sub> + 102,995.m<sub>H</sub> - 10,885.(m<sub>O</sub> - m<sub>S</sub>) - 2,51m<sub>H2O</sub>'''
Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj molekuly s viazaným kyslíkom, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.
 
* H<sub>u</sub> - dolná výhrevnosť (kJ.kg<sup>-1</sup>)
-MENDELEJEVOV VZTAH:
* m<sub>C</sub> - hmotnostný podiel uhlíka v palive (%)
* m<sub>H</sub> - hmotnostný podiel vodíka v palive (%)
* m<sub>O</sub> - hmotnostný podiel kyslíka v palive (%)
* m<sub>S</sub> - hmotnostný podiel [[síra|síry]] v palive (%)
* m<sub>H2O</sub> - hmotnostný podiel [[voda|vody]] v palive (%)
 
== Iné projekty ==
Pokiaľ je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť je možné určiť pomocou Mendelejevovho vťahu:
{{Projekt|commons=Category:Fuels|štítok=palivá}}.
== Zdroje ==
* Trnka J., Urban J.: ''Spaľovacie motory''. Alfa Bratislava, 1992.
 
[[Kategória:Palivá| ]]
 
[[af:Brandstof]]
- dolná výhrevnosť
[[ar:وقود]]
- hmotnostný podiel uhlíka v palive
[[be-x-old:Паліва]]
- hmotnostný podiel vodíka v palive
[[bg:Гориво]]
- hmotnostný podiel kyslíka v palive
[[bs:Gorivo]]
- hmotnostný podiel síry v palive
[[ca:Combustible]]
- hmotnostný podiel vody v palive
[[cs:Palivo]]
[[da:Brændstof]]
[[de:Brennstoff]]
[[en:Fuel]]
[[eo:Brulaĵo]]
[[es:Combustible]]
[[et:Kütus]]
[[fa:سوخت]]
[[fi:Polttoaine]]
[[fr:Combustible]]
[[ga:Breosla]]
[[gl:Combustible]]
[[gu:ઈંધણ (બળતણ)]]
[[he:דלק]]
[[hi:ईंधन]]
[[hr:Goriva]]
[[ia:Combustibile]]
[[id:Bahan bakar]]
[[is:Eldsneyti]]
[[it:Combustibile]]
[[ja:燃料]]
[[ka:საწვავი]]
[[kn:ಇಂಧನ]]
[[ko:연료]]
[[lo:ເຊື້ອໄຟ]]
[[lt:Kuras]]
[[ml:ഇന്ധനം]]
[[mr:इंधन]]
[[nl:Brandstof]]
[[nn:Drivstoff]]
[[pl:Paliwo]]
[[pt:Combustível]]
[[qu:Rawrana]]
[[ro:Combustibil]]
[[ru:Топливо]]
[[simple:Fuel]]
[[sl:Gorivo]]
[[su:Suluh]]
[[sv:Bränsle]]
[[ta:எரிமம்]]
[[te:ఇంధనం]]
[[th:เชื้อเพลิง]]
[[tr:Yakıt]]
[[uk:Паливо]]
[[vec:Keno (benza)]]
[[vi:Nhiên liệu]]
[[zh:燃料]]
[[zh-yue:燃料]]