Oblak: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
sdqgs |
pravopis |
||
Riadok 1:
Často sa objavuje mylný názor, že oblaky sú zložené z [[vodná para|vodnej pary]]. Nie je to pravda, pretože samotná vodná para je neviditeľná bez ohľadu na výšku a hustotu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom alebo pevnom [[skupenstvo|skupenstve]].
Řádek 9 ⟶ 8:
== Význam ==
Najväčší význam oblakov spočíva v tom, že z nich padá [[dážď]] alebo [[sneh]] a voda z atmosféry sa ich prostredníctvom vracia opäť na [[zemský povrch]]. Pokiaľ majú z nich vypadávajúce vodné kvapky dosiahnuť povrch, musia mať určitú minimálnu veľkosť, ktorá zaručí, že sa [[odparovanie|nevyparia]] (resp. nevysublimujú) pri prelete atmosférou. Dôležitá je tiež vzdialenosť ich letu, čiže výška oblaku. Z vysokých a stredne vysokých oblakov zrážky na zem nedopadajú, pretože sa všetky vyparia ešte pred dopadom. teplosko
Vďaka svojej [[biela|bielej]] farbe oblaky tiež výrazne odrážajú dopadajúce slnečné [[svetlo]] späť do [[kozmos|kozmu]] a zvyšujú tak odrazivosť ([[albedo]]) planéty. Z tohto dôvodu je povrch planéty ukrytý pod mrakmi menej zahrievaný. Odrazivosť jasného oblaku je až 0,7-0,9, čo znamená, že oblak odrazí 70 % až 90 % dopadajúceho svetla. Vyššiu odrazivosť dosahuje už len čerstvo napadaný sneh. Množstvo [[energia|energie]], ktorú oblaky odrazia naspäť do kozmu, je asi 20 % a ďalších 19 % [[absorpcia|absorbujú]].<ref name="Zem">{{Cite book
| |||