Archetyp (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mercy (diskusia | príspevky)
rv, porušení autorských práv, PATRICE, P.2004.Divadelný slovník. Bratislava: Divadelný ústav, 2004.ISBN 80-88987-24-5.
Mercy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa Mercy (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bronto
Riadok 1:
'''Archetyp''' označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Termín sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác [[C. G. Jung]]a.
'''Archetyp''' (z gr. ARCHÉ = počiatok, TYPOS = forma, vzor) je v neskoroantickej filozofii: predobraz, [[idea]].
 
V [[textová kritika|textovej kritike]]: najstarší [[rukopis]] alebo prvá tlač [[literárne dielo|literárneho diela]], najmä najstaršie zachované alebo nezachované, no rekonštruované predpokladané pôvodné znenie ako východisko dalšieho podania textov, dalších rukopisov.
 
Termín ''archetyp'' sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác [[C. G. Jung]]a a označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Pôsobením problémovej, krízovej situácie v osobnom alebo sociálnom živote dochádza k nevedomému oživeniu a sprítomneniu príslušného archetypu. Daný proces má spontánnu, automatickú povahu. Archetypická matrica a priori formuje činnosť fantázie a tvorivého myslenia. Pomocou tejto matrice Jung vysvetľuje existenciu opakujúcich sa [[motív]]ov v [[mýtus|mýtoch]] a [[rozprávka]]ch rôznych [[národ]]ov ''večných'' obrazov [[svetová literatúra|svetovej literatúry]] a [[svetové umenie|svetového umenia]].
 
== Archetyp podľa Junga ==
Podľa Junga je archetyp apriórna, autonómna, dedičná štruktúra ľudského nevedomia bez špecifického
obsahu. Obsah nadobúda až v priebehu individuálneho života, kde sa osobná skúsenosť viaže na archetypálne formy. Treba rozlišovať medzi vlastným formálnym archetypom, ukrytým v nevedomí, a konkrétnym archetypálnym obrazom, manifestujúcim na úrovni vedomia.
 
Termín ''archetyp'' sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác [[C. G. Jung]]a a označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Pôsobením problémovej, krízovej situácie v osobnom alebo sociálnom živote dochádza k nevedomému oživeniu a sprítomneniu príslušného archetypu. Daný proces má spontánnu, automatickú povahu. Archetypická matrica a priori formuje činnosť fantázie a tvorivého myslenia. Pomocou tejto matrice Jung vysvetľuje existenciu opakujúcich sa [[motív]]ov v [[mýtus|mýtoch]] a [[rozprávka]]ch rôznych [[národ]]ov ''večných'' obrazov [[svetová literatúra|svetovej literatúry]] a [[svetové umenie|svetového umenia]].
 
Archetypy majú numinóznu povahu, to znamená, že človeka fascinujú, vzbudzujú bázeň a posvätnú úctu.
Řádek 28 ⟶ 26:
 
Najznámejšími identifikovanými archetypmi sú: [[persona]], [[tieň]] , [[anima (Jung)|anima]], [[animus]], [[Veľká Matka]], [[múdry starec]] a [[selbst]].
 
 
== Externé odkazy ==
* {{http://ii.fmph.uniba.sk/~filit|/fva/archetyparchetyp_jung_c_g.html}}
 
[[Kategória:Carl Gustav Jung]]
Řádek 37 ⟶ 36:
[[bar:Archetyp]]
[[bg:Архетип]]
[[bs:Arhetip]]
[[ca:Arquetip]]
[[cs:Archetyp]]