Verzia z 01:13, 25. apríl 2010 upraviť SieBot (diskusia \| príspevky) Boti 98 557 editací d robot Zmenil: an:Constantín XI Paleologo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:22, 5. máj 2010 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 807 editací d →‎Vláda ako cisár Ďalšia úprava →
Riadok 23: Konštantín so svojim sprievodom vyplával do Konštantínopola na katalánskych galérach. Cisár dorazil do hlavného mesta 12. marca 1449 a bol prijatý s veľkými sympatiami. Moreu zveril svojim bratom Tomášovi a Demetriovi. Cisárovým zámerom bolo teraz získať pomoc proti Turkom. Avšak na západe sa nikto neodhodlal pomôcť, preto cisár pristúpil, rovnako ako jeho predchodcovia, k jednaniu o únii. Roku 1451 poslal na západ vyslanca Andronika Bryennia Leontarise, ktorý sa najskôr odobral do [[Benátska republika\|Benátok]] žiadať o povolenie, aby si cisár mohol najímať lukostrelcov na Kréte, a potom si vypravil k pápežovi. Ten však odpovedal veľmi kruto. V tej dobe došlo v [[Anatólia\|Anatólii]] k vzbure proti novému sultánovi [[Mehmet II.\|Mehmetovi II.]], ten ju potlačil a potom sa vrátil do Európy, ale nie obvyklou cestou cez [[Dardanely]], ale cez [[Bospor]], a to aj napriek tomu, že náprotivé európske územia aj naďalej patrilo Byzantskej ríši. Sultán zahájil stavbu hradu [[Rumeli Hisari]], ktorý bol naproti hradu [[Anadolu Hisari]], tým chcel ovládnuť prístup k mestu a cestu do Čierneho mora. Hrad bol dostavaný [[31. august]]a. Už nikto nemohol pochybovať o ~~sultáánových~~sultánových zámeroch. Mesto bolo teraz rozdelené na dva tábory, na prívržencov únie a jej odporcov. V marci celá Trácia hrmela pochodom osemdesiattisícového vojska Turkov. Cisár dal spevniť brány, poriadne vyhĺbiť priekopu a uzamknúť brány. Medzitým boli obchodné lode kotviace v prístavoch v [[Zlatý roh\|Zlatom rohu]] vyzbrojené a premenené na vojnovú flotilu. Medzi Konštantínopolom a janovskou kolóniou [[Pera\|Perou]] (Galata) bola cez [[Zlatý roh]] vztýčená reťazová zábrana. Cisár mal k dispozícii len 4983 svojich mužov a asi 2000 cudzincov, hlavne Talianov. Veľkým hrdinom bol hlavne Janovčan [[Giovanni Giustiniani]], ktorý krdinsky spolu s cisárom bránil mesto. Mesto odolávalo šesť týždňov. Nakoniec [[29. máj]]a boli [[Konštantínopolské hradby\|hradby]] prelomené a statočný cisár, ktorý prehlásil, že keď má jeho ríša zomrieť, tak zomrie s ňou, padol v boji spolu [[Pád Konštantínopolu\|s Konštantínopolom]]. Pravoslávna cirkev ho vyhlásila za svätého a jeho telo nebolo nikdy nájdené. == Rodina ==

Konštantín XI. (Palaiologos): Rozdiel medzi revíziami