Apokryf (kresťanstvo): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Apokryf''' (z [[gréčtina|gr.]] απόκρυφος - ''skrytý, tajný'') jemôže byť:
* všeobecne: dielo pochybného autora, pochybnej hodnovernosti alebo zámerne podvrhnuté
#* Teológia používa pojem „apokryf“, keďv označujeteológii: textText, ktorý do biblického kánonu nepatrí, avšakno svojou povahou náboženského spisu sa kanonickému textu v niektorých ohľadoch blíži.
* v [[judaizmus|židovsko]]-[[kresťanstvo|kresťanskej]] tradícii náboženský text, ktorý nebol zahrnutý do [[kánon]]u posvätných [[biblia|biblických]] textov. Židovské apokryfy zahŕňajú napríklad apokalyptickú [[kniha Jubileí|knihu Jubileí]]. Kresťanské cirkvi rozlišujú '''starozmluvné''' a '''novozmluvné''' apokryfy. Ich počet sa u jednotlivých cirkví líši.
* v [[judaizmus|židovskom]] a [[kresťanstvo|kresťanskom]] náboženstve: Náboženský text, ktorý nebol zahrnutý do [[kánon]]u posvätných [[biblia|biblických]] textov.
 
== ApokryfApokryfy v židovskom a kresťanskom náboženstve ==
Judaizmus diskusiu o svojom kánone Biblie (Tanach, תנ״ך) uzavrel v roku 92 po Kr., kedy vznikol palestínsky kánon, ktorého súčasťou sa nestali mladšie starozákonné spisy. Židovské apokryfy zahŕňajú napríklad apokalyptickú [[kniha Jubileí|knihu Jubileí]].
Významy:
# Teológia používa pojem „apokryf“, keď označuje text, ktorý do biblického kánonu nepatrí, avšak svojou povahou náboženského spisu sa kanonickému textu v niektorých ohľadoch blíži.
# Katolíci používajú pojem „apokryf“ pre spis neprijatý do biblického kánonu, tak ako ho definoval Tridentský koncil (1546). Toto pojatie odpovedá protestantskému pojmu pseudoepigraf. Medzi takto definované apokryfy patria apokryfy staro- a novozákonné.
 
# Katolíci používajú pojem „apokryf“ pre spis neprijatý do biblického kánonu, tak ako ho definoval Tridentský koncil (1546). Toto pojatie odpovedá protestantskému pojmu pseudoepigraf. Medzi takto definované apokryfy patria apokryfy staro- a novozákonné.
=== Starozákonné apokryfy ===
 
===Apokryfy v kresťanských cirkvách ===
Kresťanské cirkvi rozlišujú '''starozmluvné''' (starozákonné) a '''novozmluvné''' (novozákonné) apokryfy. Ich počet sa u jednotlivých cirkví líši.
 
==== Starozákonné apokryfy ====
Judaizmus diskusiu o svojom kánone Biblie (Tanach, תנ״ך) uzavrel v roku 92 po Kr., kedy vznikol palestínsky kánon, ktorého súčasťou sa nestali mladšie starozákonné spisy. Ako také neboli považované za rovnako dôležité ako ostatné starozákonné knihy, nevenovala sa im preto taká pozornosť a uchovali sa preto v menej spoľahlivom rukopisnom stave než ostatné biblické knihy. Ich pôvodné hebrejské texty zostali zachované len čiastočne a obsahujú množstvo rukopisných odchýlok. Niektoré z týchto kníh existujú už len v gréckom preklade, prípadne je ich originálnym jazykom na rozdiel od ostatných starozákonných kníh gréčtina. Až 20. storočie prinieslo archeologické nálezy pôvodných hebrejských fragmentov týchto spisov, ktoré sa celé zachovali len v preklade. Použitie pojmu „apokryf“ implikuje, že pojednávaný spis nemá v skutočnosti do Biblie byť zaradený. Existuje tiež problém rozdielu v chápaní pojmu apokryf u apokryfov starozákonných a novozákonných. Pre akademické použitie sa preto pre korpus uvedených kníh väčšinou doporučuje namiesto pomenovanie „apokryf“ použitie pojmu „deuterokanonická literatúra“.
 
Řádek 67 ⟶ 71:
a ďalšie
 
==== Novozákonné apokryfy ====
Novozákonné apokryfy sú spisy z 1. až 4. storočia, ktoré sa svojím obsahom a formou podobajú novozákonným knihám. Boli väčšinou uverejnené pod menom niektorého z apoštolov, nestali sa však súčasťou žiadneho kánonu, aj napriek tomu ich v určitých dobách mohli niektorí autori za súčasť kánonu považovať. Na rozdiel od starozákonných apokryfov netvoria nijakú uzavretú zbierku a neboli uznané žiadnou zo súčasných cirkví. Mnohé z nich sú základom učenia gnostikov.