Štefan Boleslav Roman: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Štefan B. Roman''', (* [[17. apríl]] [[1921]], Veľký Ruskov, dnes [[Nový Ruskov]] – † [[23. marec]] [[1988]], [[Toronto]]), bol [[Kanada|kanadský]] [[Priemysel|priemyselník]] [[Slovensko|slovenského]] pôvodu, v rokoch [[1971]]-[[1988]] prvý predseda a zakladateľ [[Svetový kongres Slovákov|Svetového kongresu Slovákov]].
'''Začiatky v Kanade'''
Roku 1937 odišiel so starším bratom do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a pokračoval v štúdiu. V rokoch 1941 - 1942 slúžil v kanadskej armáde a po prepustení (zo zdravotných dôvodov) začal pracovať v priemyselnom kombináte General Motors v Oshawe. Stal sa členom Kanadskej Slovenskej ligy a začas aj redaktorom mesačníka Slovenský hlas. Vedel, že účinná národná a politická práca potrebuje pevné existenčné základy. Od roku 1945 zameral pozornosť na podnikateľské možnosti v baníckom priemysle a pohotovým pohybom finančných prostriedkov vytvoril „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov“ (Zdroj: Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967). Z chudobného východoslovenského chlapca sa stal najvplyvnejšou osobnosťou kanadského priemyslu, najmä ako výkonný riaditeľ a predseda správne rady spoločnosti Denison Mines Limited, ktorá vlastnila najväčšie uránové bane na svete. Právnym poradcom Štefana B. Romana bol dokonca neskorší prezident USA Richard Nixon.
Vo svojom administratívnom centre na King Street West v Toronte sa obklopil významnými predstaviteľmi slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Bol predsedom Kanadskej rady ľudového umenia, Združenia etnickej tlače, početných spoločností, spolkov a korporácií. Vyvrcholením jeho aktivity bolo utvorenie Svetového kongresu Slovákov (1970), v ktorom až do svojej predčasnej smrti zastával funkciu predsedu. Veľké zásluhy si získal popularizáciou cyrilometodského duchovného odkazu. V roku 1 100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Konferencia a oslavy pokračovali v Európe a vyvrcholili založením Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme. V tom istom roku (1963) bol vo Vatikáne vyznamenaný Radom sv. Gregora. Bol aj nositeľom ďalších významných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov. Duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove.
'''Štefan Roman - uránový kráľ'''
Začiatkom päťdesiatych rokov kúpil pri jazere Elliot Lake v Ontariu pozemok, založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa postupne stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete (Roman – „Uránový kráľ“). Stál na čele nového programu rozvoja a inovácie v rámci ktorej jeho podniky získali medzinárodný dosah, najmä v oblasti prírodných zdrojov, energetiky, ropy, ako aj na úseku baliarenského a tlačiarenského priemyslu. Láska k zemi, spätosť s roľou viedla ho k založeniu Romandale Farms Ltd., ktoré v pestovaní holsteinského rožného dobytku dostali medzinárodný ohlas. Pracoval ako člen v správnych radách ôsmych kľúčových podnikov v jeho záujmovej oblasti.
Bol výnimočnou osobnosťou. Vyrástol v náboženskom prostredí., ktorej dominantou bola „cerkev“ (kostol), ako aj nezlomná príslušnosť k staroslovienskemu gréckokatolíckemu obradu. Tradícia tohto východného kresťanstva ho poznačila na celý život. Mal organizačný talent, bol skvelý manažér a vedel vytvoriť veľkolepé koncepcie. S Eugenom Löblom (1907-1987) vydal knihu The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť). Najlepšie sa cítil v kruhu svojej rodiny. Mal 7 detí. Rodina zostala pre neho žriedlom jeho veľkej radosti a očakávania. Neraz uprednostnil toto dôverné prostredie oproti iným záujmom ako aj stredobodom spoločenského a verejného života.
'''Štefan Roman - svetovo uznávaný Slovák'''
Štefan Roman mal styky na vysokej i najvyššej úrovni. Poznal sa, ako už bolo spoemenuté vyššie s americkým prezidentom R. M. Nixonom (istý čas bol jeho právnym poradcom), predsedom kanadskej vlády L. B. Pearsonom, na návšteve v Moskve sa v rozhovore s Nikitom S. Chruščovom predstavil ako Slovák, v Európe mal dobré vzťahy k arcivojvodovi Ottovi Habsburskému a mnohým ďalším.
Dostal niekoľko uznaní. R. 1963 ho pápež Ján XXIII. vyznamenal Radom veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého. Udelili mu 3 čestné doktoráty: 1967 St. Francis University v Antigonish; 1968 Torontskej univerzity a 1980 Laurential University v Sudbury. Poctili ho najvyšším štátnym vyznamenaním Order of Canada a v dvoch knihách reprezentujúcich Kanadu bol raz uvedený medzi najpoprednejšími osobnosťami Kanady a raz na prvom mieste medzi „centimilionármi“. R. 1982 mu udelili cenu J. G. Diefenbakera, 1986 Európsku cenu cisára Karola IV., 1990 Národnú cenu Slovenskej republiky In memoriam a v tomto zmysle r. 1995 aj najvyššie štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa.
Filozofia podnikania Š. Romana vychádza z etického postulátu Svätého písma – z lásky k blížnemu. Odmieta kapitalizmus i socializmus. – Bol aktívnym dejateľom slovenskej emigrácie. R. 1944 sa stal podpredsedom kanadskej slovenskej ligy a bol činiteľom ďalších národných organizácií. R. 1962 bol členom delegácie na Konferencii atlantických štátov. Zaslúžil sa o vybudovanie Slovenské ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Zúčastnil sa ako jediný kanadský laický pozorovateľ na Druhom vatikánskom koncile.
'''Vzťah k Slovensku'''
Po troch návštevách na Slovensku (1954, 1966 a 1968) si uvedomil, že jeho stará vlasť potrebuje na Západe tlmočníka svojej vôle. Založil Svetový kongres Slovákov (SKS) a stal sa jeho predsedom (1970-1988). Od toho času bol Š. Roman kľúčovou osobnosťou Slovákov v slobodnom svete. Pod jeho vedením sa uskutočnili generálne zhromaždenia SKS v Ríme a Washingtone, osobitná politická recepcia v budove Senátu USA, prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente, účasť SKS na „Európskych dňoch“ organizovaných Paneurópskou úniou atď. Z jeho iniciatívy SKS odoslal niekoľko významných memoránd kľúčovým politickým miestam – prezidentovi Spojených štátov, dvom helsinským konferenciám (1977 v Belehrade a 1980 v Madride), ktoré tam odovzdali osobitné delegácie SKS, ďalej Organizácii spojených národov, kanadskej vláde a Vatikánu. Všetky akcie zabezpečil iPo troch návštevách na Slovensku (1954, 1966 a 1968) si uvedomil, že jeho stará vlasť potrebuje na Západe tlmočníka svojej vôle. Založil Svetový kongres Slovákov (SKS) a stal sa jeho predsedom (1970-1988). Od toho času bol Š. Roman kľúčovou osobnosťou Slovákov v slobodnom svete. Pod jeho vedením sa uskutočnili generálne zhromaždenia SKS v Ríme a Washingtone, osobitná politická recepcia v budove Senátu USA, prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente, účasť SKS na „Európskych dňoch“ organizovaných Paneurópskou úniou atď. Z jeho iniciatívy SKS odoslal niekoľko významných memoránd kľúčovým politickým miestam – prezidentovi Spojených štátov, dvom helsinským konferenciám (1977 v Belehrade a 1980 v Madride), ktoré tam odovzdali osobitné delegácie SKS, ďalej Organizácii spojených národov, kanadskej vláde a Vatikánu. Všetky akcie zabezpečil aj finančne. Na svojom pozemku zanechal zhmotnený symbol zmyslu svojho duchovného celoživotného úsilia, monumentálnu Katedrálu Premenenia Pána v Unionville, postavenú podľa vzoru Gréckokatolíckeho chrámu Ochrany Panny Márie – v Novom Ruskove. Náhla smrť mu už neumožnila byť pri jej úplnom dokončení Veľký Ruskov stále stojí jeho rodný dom, v ktorom prežil svoje detstvo a mladosť. V súčasnosti v ňom žijú jeho jediní slovenskí príbuzní synovec Ján Román s manželkou a dcérou Annou. Pamiatku Štefana Romana pripomína aj pamätná tabuľa na gréckokatolíckom chráme v Novom Ruskove, ktorú dalo vyhotoviť Vlastivedné múzeum v Trebišove a Matica slovenská.
'''Najvýznamnejšie vyznamenania:'''
Pápežské vyznamenanie: Rad veliteľa rytierov Svätého Gregora Veľkého.
Čestný doktorát troch kanadských univerzít.
Vyznamenanie kanadskej vlády: Rad Kanady.
Spolková republika Nemecko mu udelila Cenu Karola IV.
Ocenenia na Slovensku :
v roku 1990 mu Predsedníctvo SNR udelilo Národnú cenu SR in memoriam,
v roku 1995 prezident SR, Michal Kováč, udelil Š. B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.
Do Kanady [[emigrácia|emigroval]] v roku [[1937]]. Vo [[Druhá svetová vojna|vojne]] už bojoval ako kanadský [[vojak]]. V roku [[1945]] začal organizovať banskú spoločnosť. Začiatkom [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov]] založil spoločnosť ''Denison Mines Limited'', ktorá sa časom stala vlastníkom najväčších [[Urán (prvok)|uránových]] baní na svete.
| |||