Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami

Za tejto situácie cisár [[Dioklecián]] ([[284]]-[[305]]) úplne vylúčil moc senátu a stal sa tak úplne neobmedzeným vládcom (lat. dominus - odtiaľ pojem dominát). Jeho opatrenia, ktoré však mali len dočasnú účinnosť, boli [[devalvácia]] meny (znížením váhy mince), určenie maximálnej ceny výrobkov a najmä administratívne rozdelenie ríše na západnú a východnú. Podľa vzoru perzských kráľov sa obliekal do orientálnych šiat, nosil perleťový diadém a vystupoval ako deus (boh). V každej časti vládol jeden „augustus“ (on sám na východe) a každý augustus mal „cézara“ (spoluvládcu a nástupcu). Toto sa nazýva aj „vláda štyroch“ (tetrarchia). Západ teda riadil augustus Maximianus a cézar Constantinus Chlorus, východ augustus Diocletianus a cézar Galerius. Rím prestal byť sídelným mestom. Ostal však hlavným mestom. Dioclecián vládol v Nikomédii, Maximianus v Auguste Treverorum. Dioklecián viedol najväčšie prenasledovanie kresťanov. V staršej historiografii sa obdobie po Diokleciánovych reformách označuje ako [[dominát]]. Podľa nových výskumov však zmeny neboli až také radikálne, preto sa uprednostňuje pojem „neskorá antika“. Avšak cisársky dvor ostal definitívne orientálnym. Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a žil ďalej v [[Split]]e, kde si postavil palác kolosálnych rozmerov. Na tomto paláci vznikol stredoveký Split.

 

 

Po Konštantínovej smrti sa ríša rozdelila medzi jeho troch synov (Východ; Afrika a Itália a [[Ilýria]]; Západ). Po konfliktoch sa napokon jeden z nich, [[Constantius II.]], stal pánom celej ríše ([[350]]-[[361]]). Po ňom nasledoval [[Julianus Apostata]] ([[361]]-[[363]]), ktorý začal vojnu s Peržanmi a usiloval o návrat k tradičnému náboženstvu, ktoré upadalo. Peržanov dokázal poraziť, no jeho nástupca [[Jovianus]] ([[363]]-[[364]]) vojnu s Peržanmi ukončil, a aby sa mohol sústrediť na boj na západe, odstúpil Peržanom časť Mezopotámie, [[Arménsko]] a iné územia a ukončil uctievanie starého náboženstva. Po jeho smrti bol povolaný na trón [[Valentinianus I.|Valentinianus]] ([[364]]-[[375]]), ktorý si hneď zvolil za spoluvládcu brata [[Valens]]a ([[364]]-[[378]]) vládnuceho a bojujúceho na východe. Valentianus bojoval s Germánmi a v Británii. Roku [[375]] na výprave proti [[Kvádi|Kvádom]], ktorá sa skončila podpísaním mieru, pod jeho vedením Rimania posledný raz vstúpili na územie [[Slovensko|Slovenska]]. [[17. november|17. novembra]] [[375]] na tejto výprave cisár zomrel pri [[Komárno|Komárne]]. Zomrel práve vo chvíli, keď na východe vpadli do Európy [[Huni]] a začali tlačiť na germánske kmene, čím vyvolali [[Sťahovanie národov]] a úplne zmenili chod celých ľudských dejín.