Rafael Alberti: Rozdiel medzi revíziami

V roce [[1924]] Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanu knihu, ''Námorník na zemi'' (''Marinero en tierra''), po ktorej sa definitívne rozhodl pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k [[marxizmus|marxizmu]] a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku [[1939]] po víťazstve [[generál]]a [[Francisco Franco|Franca]] emigroval do [[Argentína|Argentíny]], kde strávil štyriadvadsať rokov; následujúcichnasledujúcich pätnásť rokov žil v Itálii. Do Španielska se vrátil 27. dubna [[1977]] zo slovami ''"Opustil som vlasť so zaťatou pesťou, no vracím sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto smieru medzi všetkými Španielmi"''. Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku [[1966]]. V roku [[1983]] dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucích spisovateĺov. V roku [[1987]] rada [[Cádiz]]u ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veĺkú čásť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, poprvýkrát zo spisovateĺkou Maríou Teresou Leónovou, a podruhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel okolo pôl jednej ráno [[28. október|28. októbra]] [[1999]] vo svojom rodisku, meste [[El Puerto de Santa María]].