Obrana Sokratova: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 10 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
d
d (d)
{{Platónove dialógy}}
 
'''''Obrana Sokratova''''' je [[Platón]]ova verzia [[Sokrates|Sokratovej]] reči, ktorou sa obhajoval na súde proti obvineniam, podľa ktorých kazil mládež, neveril v bohov uznaných štátom a vytvoril si nové božstvá. Anglický názov tohoto dialógu – ''Apology'' – môže viesť k nesprávnemu výkladu;. Sokrates sa v ňom totiž neospravedlňuje pred súdom za to, čomu verí a čo robí. V tomto prípade má slovo Apology svoj skorší význam: obhajoba svojho presvedčenia a činov (z [[gréčtina|gr]]. ''απολογία'').
 
== TextÚvod ==
 
[[Xenofón]], ktorý napísal svoju vlastnú ''Sokratovu obhajobu'',. vV tomto diele poznamenávauvádza, že písaných správ o obrane Sokratovej bolo niekoľko. Podľa jedného prominentného vedca ''„Písanie za účelom očistenia Sokratovho mena bolo bez pochýb význačnou črtou desaťročia, ktoré nasledovalo po roku 399 p.n.l...“'' <ref>M. Schofield (1998, 2002), "Plato", in E. Craig (ed.), ''Routledge Encyclopedia of Philosophy'', získané 23. 7. 2008 z http://www.rep.routledge.com/article/A088</ref> Mnohí odborníci sa domnievajú, že tento Platónov dialóg bol, ak nie prvým, tak jedným z jeho prvých dialógov. Presvedčivý dôkaz pre takéto tvrdenie však chýba.<ref>pp. 71-72, [[W. K. C. Guthrie]], ''A History of Greek Philosophy'', vol. 4, Cambridge 1975; p. 46, C. Kahn, ''Plato and the Socratic Dialogue'', Cambridge 1996.</ref> ''Obrana Sokratova'' sa obyčajne považuje za najdôveryhodnejší zdroj o historickej osobnosti Sokrata.<ref>T. Brickhouse & N. Smith, [http://www.iep.utm.edu/p/plato.htm "Plato"], ''The Internet Encyclopedia of Philosophy''.</ref>
 
Okrem dvoch krátkych slovných výmen s Meletom, pri ktorých je dialóg napísaný v dramatickej forme, je text písaný v prvej osobe zo Sokratovho uhla pohľadu, ako keby sa jednalo o jeho skutočnú reč pred súdom. V priebehu reči sa Sokrates dvakrát zmieni o prítomnosti Platóna na pojednávaní. Nie je však možné zistiť, ako presne sa Sokratove slová zhodujú so slovami, ktoré skutočne pred súdom povedal. Jeden súčasný kritický pohľad na Platónovu ''Obranu Sokrata'', podnietený zrejme úvodnými odstavcami Xenofónovej verzie Sokratovej reči, predpokladá, že PlatónovéPlatónove dielo bolo napísané po Xenofónovom. Xenofón totiž poznamenáva, že predchádzajúci autori nedokázali vysvetliť seba oslavný charakter Sokratovho prejavu (''megalēgoria'') v tvári v tvár trestu smrti. Xenofónova správa sa nezhoduje v ďalších detailoch s verziou Platóna, nikde však vyslovene netvrdí, že Platónova verzia je nepresná.
 
== ÚvodText ==
 
Sokrates začína svoju reč slovami, že nevie, či muži Atén (jeho porotcovia) boli presvedčení jeho žalobcami. Táto prvá veta je určujúca pre celý prejav. Platón často začína svoje sokratovské dialógy slovami, ktoré dávajú tušiť, aká bude hlavná myšlienka dialógu. V tomto prípade je ňou myšlienka „Neviem“. Sokrates si myslí, že filozofia začína úprimným pripustením vlastnej nevedomosti. Nech vlastní akúkoľvek múdrosť, táto vychádza z jeho poznania, že nevie nič. Žiada porotcov, aby ho neposudzovali podľa jeho rečníckych schopností, ale podľa pravdy. Hovorí, že nepoužije kvetnaté slová a frázy premyslene zostavené, ale že bude hovoriť tak, ako mu myšlienky náhodne budú prichádzať. Používať bude rovnaké slová, aké možno počuť na verejných zhromaždeniach ľudu a pri stoloch zmenárnikov. Aj napriek tomuto prehláseniu sa Sokrates ukazuje byť vynikajúcim rečníkom. Je však nielen výrečný a presvedčivý; s porotou sa vie hrať tak ako dirigent s orchestrom. Reč, ktorou si získava na svoju stranu čitateľov už po viac ako dve tisícročia, mu však nezabezpečila oslobodenie. Sokrates, ako je známe, je odsúdený na smrť vypitím jedu. Pritom je obdivovaný s akým pokojom akceptuje svoj osud.
6 976

úprav