Oxidačné číslo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zdroj |
d príklady |
||
Riadok 1:
'''Oxidačné číslo''' alebo '''oxidačný stupeň''', alebo '''oxidačný stav''' je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj [[Ión|častice]] v jednotkách [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] (napr. [[katión]] Rb<sup>+</sup> má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v [[Chemická zlúčenina|zlúčenine]]. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové [[elektrón]]y zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia [[Elektronegativita|elektronegatívnejšiemu]] atómu z dvojice (napr. [[hliník]] v [[Oxid hlinitý|oxide hlinitom]] má oxidačné číslo III a [[kyslík]] -II - Al<sub>2</sub><sup>III</sup>O<sub>3</sub><sup>-II</sup>). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. [[fosforečnan]]ový [[anión]] PO<sub>4</sub><sup>3-</sup> má oxidačné číslo -III).
Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje [[Rímske číslice|rímskymi číslicami]] ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S<sub>4</sub>)<sup>X</sup> v tetrationanovom anióne S<sub>4</sub>O<sub>6</sub><sup>2-</sup>.
Riadok 10:
# oxidačné číslo [[Kovy alkalických zemín|kovov alkalických zemín]], [[Berýlium|berýlia]], [[horčík]]a, [[Kadmium|kadmia]] a [[Zinok|zinku]] je vždy II,
# [[vodík]] má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s [[kov]]om, má oxidačné číslo -I,
#
== Zdroj ==
| |||